Meditácia na 14.01.2020
Utorok 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 21-28
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Ukryté zlo sa skrýva v hlbinách človeka
Človek, s ktorým sa Ježiš stretáva, je chorý v dôsledku ovládnutia zlým duchom a hriechom. Zlý duch dokázal ovládnuť človeka, lebo človek je chorý z dedičného hriechu i z jeho následkov, z osobných hriechov. Ježiš však zároveň hovorí zlému duchu: „Mlč a vyjdi z neho!“ (Mk 1,25). Ježiš takto vchádza do hlbín človeka, ktoré dovtedy pre človeka boli neznáme. Sú to hlbiny, v ktorých sa šikovne skrýva pred jasným pohľadom zlo, hriech a nečistota. Skrýva sa pred Božím svetlom, Božou pravdou. Ježiš o tejto skrytosti zla vie veľmi dobre a pozná veľmi dôkladne. A on - Boží svätý, sa nebojí tejto skutočnosti a prikazuje opustiť zlému duchu tohto človeka.
Odkrytie týchto hlbín, ktoré sa skrývajú v každom z nás vyžaduje veľkú dávku odvahy a hlavne Božej milosti. Je potrebné zostúpiť každý osobne do týchto hlbín, aby ich vytiahol na svetlo - na Božie svetlo, aby nás mohlo uzdraviť. Pre zlo je veľmi prirodzené, že sa skrýva pred svetlom. Nechce pripustiť svetlo, lebo by mu muselo ustúpiť. Veď je prirodzené, že v tmavej miestnosti, do ktorej prenikne svetlo sa zmocňuje priestoru svetlo a nezostáva tam tma.
Aj my do našich sŕdc, duší, vpusťme svetlo Krista, aby sme odtiaľ vyhnali, vytlačili tmu - tmu hriechu, tmu následkov hriechu - nerestí, a zapĺňali sa čnosťami. Čnosťami, ktoré nás pozdvihujú a ktoré aj súčasne pomáhajú vyťahovať naše zlo - zlo z vnútra človeka von - na svetlo, a pretvárajú nás. Trojitý spev `Kristus, svetlo sveta` z liturgie vigílie Veľkonočnej nedele, nám jednoznačne naznačuje a vyvádza z tmy hriechu - z tmy vlastnej biedy a nasmeruje na cestu svetla, ktorou je Ježiš Kristus. Nemajme tvrdé srdce. Nebojme sa pozrieť do svojho vnútra a otvoriť aj to, pred čím sa sami bojíme, z čoho máme strach. Vytiahnime vlastné nedostatky, ktoré sú následkom hriechu a ukážme ich svetlu, aby sme sa dokázali pretvoriť. Vložme sa s celým a otvoreným srdcom do Ježišovej ponuky evanjelia v našom každodennom živote, aby sme pracovali na svojej spáse, ale i na spáse svojich blížnych. Amen.
Neprehliadnite DUCHOVNÉ CVIČENIA P. ĽUBOMÍRA STANČEKA CM