Meditácia na 23.01.2020
Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 7-12
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Byť v zástupe za Ježišom
Marek poznamenáva, že za Ježišom „šiel veľký zástup ... a prichádzalo k nemu veľké množstvo ľudí“ (Mk 3,7.8). Ježiš má radosť, že mnohí prichádzajú.
Aj za mnou budú mnohí prichádzať. Už dnes si mám uvedomiť, že žiadne moje slovo či skutok sa neskončia, ale budú v nich pokračovať tí, s ktorými som sa stretol. Viem, že sú dobré aj zlé. Všetko padá ako zrná do sŕdc. Mojím poslaním bude: tvoriť, formovať postoje, viesť životy, vzbudzovať ozvenu, liečiť a bude to mať vplyv na viac generácií. Kameň hodený do vody padne na dno, ale kruhy na vode sa šíria.
Už dnes si osvojiť svoje miesto v zástupe za Ježišom. Byť šťastný s Ježišom. Milovať svoje povolanie. Budovať svoju vernosť a identitu. Už dnes je možné vidieť, aké asi miesto budem zastávať v svojom poslaní.