Meditácia na 03.02.2020
Pondelok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 5, 1-20
Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Choď a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval
Podobne Ježiš koná aj v súčasnosti. Obrátenie nejde cez násilie, ale cez lásku, vytrvalosť a trpezlivosť. Keď si len spomenieme na križiacke výpravy, ktorých cieľom bolo násilné pokresťančovanie moslimov, vidíme, že to skončilo neúspechom. Ale keď si zoberieme takých misionárov, ktorí pokojne prichádzajú, splývajú s domorodou kultúrou a až tak začnú pomaličky, ale vytrvalo hlásať evanjelium lásky a potvrdzovať to vlastným životom, tak tu už vidíme pozitívne výsledky. A Ježiš k nejakému takémuto misijnému poslaniu vyzýva aj každého jedného z nás. Nie, nežiada, aby sme išli niekde do Afriky ohlasovať evanjelium, ale aby sme išli `ku svojim`.
To znamená, aby sme vo svojom prostredí, kde žijeme, boli takými malými misionármi. Vás posiela Ježiš podobne ako toho mladíka „medzi svojich“. Posiela vás, aby ste svojim životom, či už slovom, ale najmä príkladom, hlásali evanjelium. Aby ste svedčili o Ježišovi, či ste už doma vo svojich rodinách, v škole, alebo na pracoviskách... Jednoducho povedané, všade tam, kdekoľvek sa nachádzate. Aby aj tí ľudia, ktorí nechodia do kostola z rôznych príčin, spoznali a pocítili, že Ježiš je láska a že táto láska sa prejavuje aj v našich medzi osobných vzťahoch. Lebo slová sa hovoria, ale príklady priťahujú. Aby sa nestalo, ako keď prišiel istý človek pred Boží súd a dobrosrdečne vyznáva: „Pozri, Pane, zachovával som všetky tvoje prikázania, nič zlé som neurobil, nijakú neprávosť, nijaký zločin. Pane, moje ruky sú čisté“. „To je pravda, žiaľ, sú i prázdne,“ odpovedal najvyšší sudca. Usilujme sa teda byť takými malými misionármi, každý vo svojom prostredí. Dbajme, aby Kristova láska nevymizla z našich sŕdc, ba naopak, aby sme ju dokázali rozdávať a tak vlastným životným príkladom svedčili o Kristovi, aby nikomu z nás raz nemusel povedať: „tvoje ruky sú prázdne“. Amen.
- vypočujte si homíliu P. Ľubomíra Stančeka CM: "VERÍTE V DIABLA?"