Meditácia na 12.02.2020
Streda 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7, 14-23
Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“ Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Zlo
Súhlasíme s tým, čo hovorí Pán Ježiš, že krádeže, cudzoložstvá, vraždy, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha a všetko, čo robí svet nešťastným, pochádza zvnútra, z ľudského srdca. Zbytočný bude boj s jedine vonkajšími prejavmi zla. Ak na dne rybníka sa nachádza rozkladajúca mŕtvola, tak na povrchu sa ukazujú zapáchajúce bubliny; bolo by hlúposťou čistiť rybník zbieraním bublín z jeho povrchu. Rôzny reformátori sveta hovoria: postavíme viacej škôl - a zlikvidujeme výtržníctvo a barbarstvo; zlepšíme aparát súdnictva - a zlikvidujeme zločinnosť; zdokonalíme techniku - a zlikvidujeme lenivosť; ale toto všetko by bolo iba zbieraním bublín.
Treba teda sústrediť sily na vnútornú prácu, na morálne formovanie ľudskej osoby - čo je úlohou múdrych vychovávateľov, rodiny, Cirkvi a osobnou úlohou každého z nás.
Zamyslime sa, či trebárs niektoré zo súžení, aké nás postihujú či obklopujú, nemajú svoj zdroj aj v našom srdci. Všimnime si tiež slová modlitby bezprostredne po sv. prijímaní: Pane, čo sme prijali ústami, nech očistí a posvätí naše srdce. Z čistého srdca nemôže pochádzať žiadna špina. Amen.
