Meditácia na 16.02.2020
6. nedeľa v Cezročnom období | Mt 5, 17-37
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je ‚áno – áno‘, ‚nie – nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
Ježiš neodstraňuje Zákon - ani len literu z neho neodníma!
Ale Zákon nestačí zachovávať len navonok, len ako predpis. Zákon treba zachovávať srdcom a láskou k Bohu. Pre zachovanie Zákona nemôže človek zabudnúť na lásku a pokoru, nemôže sa považovať za spravodlivého a byť namyslený, pohŕdať inými a šliapať po nich ako po hriešnikoch. Nábožnosť musí prejsť od paragrafov do srdca a musí preniknúť celú osobnosť človeka pokornou oddanosťou Bohu. Boh nepotrebuje ani naše výkony, ani naše obety, ani nijaké chvastanie sa tým, akí sme nábožní.
Čaká od nás postoj pravdy, postoj pokory, postoj, v ktorom vyznávame, že všetko, čo sme a čo máme, dostávame ako dobrotivý dar od Boha, ktorý nám odpúšťa naše poklesky, pády a podáva nám pomocnú ruku.
Často si ani neuvedomujeme, ako nám pomáha prejsť každodennými pokušeniami. Ježiš nás vyzýva na bdelosť ducha, ktorá je potrebná, aby sme ostávali čistí, a nie zašpinení od hriechov. Každý verný kresťan, ak zachováva Zákon daný od Ježiša s oddaným a pokorným srdcom, si nerobí na nič nijaké nároky, ale všetko prijíma ako milosť a dar. Podvádzať druhých, krivo svedčiť, prekrúcať zmysel slova, chcieť z neho urobiť nástroj, ktorý rozdeľuje a privádza do zmätku namiesto toho, aby slúžil k porozumeniu a jednote...
Koľkokrát sa s tým stretávame aj my v každodennom živote. Rôzne okolnosti nás priam k tomu nútia a chcú položiť na kolená naše základy, ktoré získavame vzorom života Ježiša Krista. V každej chvíli nášho života sa rozhodujeme medzi životom a smrťou, medzi dobrom a zlom, medzi láskou a nenávisťou. Aby sme sa mohli pokladať za opravdivých kresťanov, na to nestačí navonok zachovávať desať Božích prikázaní. Nerobiť zlo je málo! Je potrebné konať dobro. Položme si otázku: Sú naše myšlienky, slová a skutky každodenného života dobré, podobné životu Ježiša Krista? Alebo sme plní túžob a žiadostivosti? Každý z nás vie, že sa musíme chrániť, aby sme si nežiadali a nepriali veci hriešne. Zlým myšlienkam máme odporovať hneď od začiatku. Keď sa už nejakú dobu zlou myšlienkou zaoberáme, potom sa jej už ťažko ubránime.
Sv. Augustín vraví: „Keď zlá myšlienka v tebe vznikla a hneď ju potlačíš, nepoškvrní sa ňou tvoje srdce a zase nadobudne čistotu. Ale ak je ponecháš na dlhšiu dobu v srdci, ťažko a s mnohými námahami ju odtiaľ odstrániš.“ Zlá myšlienka, túžba, pokušenie ak sa neodstráni, spôsobuje zaľúbenie. Zo zaľúbenia vzniká povolenie, za povolením nasleduje skutok. Z opakujúcich sa skutkov vzniká zvyk a zo zvyku vzniká potreba. Malá iskra sa ľahko uhasí, veľký oheň už ťažko. Aj Kristus odbil hneď diabla, keď mu povedal: „Odstúp, satan!“ Aj my si povedzme: „Odíď, zlá myšlienka, odíď, zlá žiadosť!“ Ježiš nás poučuje a hovorí: „Vaša reč nech je áno - áno; nie - nie!“ Dažďové kvapky pomaly prehlbujú aj najtvrdší kameň. Musíme bojovať, ako bojoval božský Majster. Naša žiadostivosť nás chce uviesť do zmätku. Bude nás chcieť odtrhnúť od povinnosti a vernosti k Zákonu, otriasť našou čistotou. Ponúkne nám pohár pochybnej radosti, a to s horkosťou na dne. Pozve nás na opojnú slávnosť, z ktorej pre večnosť zostane len sklamané srdce a pálčivá vina, ktorú potom musíme bezo zvyšku splatiť.