Meditácia na 21.02.2020
Piatok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 34 - 9, 1
Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“
Ak sa rozhodneme nasledovať Ježiša Krista, prvým krokom je teda odumretie sebe samému. Prestávame byť pánmi svojich životov. Pánom a Vládcom je Kristus. Modlitba sv. Efréma, ktorá sa vo východnej cirkvi modlí vo Veľkom pôste, nám tento fakt pripomína. Začína slovami: „Pane a Vládca môjho života...“
Istý muž napísal príspevok do náboženského časopisu. V ňom sa takto vyznáva: „Je to moja pýcha, ktorá má robí nezávislým na Bohu. Presvedčuje ma, že som pánom svojho života a môžem kráčať každým smerom, ktorý si určím. Presvedčuje ma, že som sebestačný, že nepotrebujem k životu nikoho. Vždy, keď podľahnem tomuto príjemnému našepkávaniu, prídu okamihy, ktoré má upozornia, že som iba človek malý, slabý, s obmedzenými schopnosťami. A vtedy znovu padám Bohu k nohám a vyznávam sa, že som sa dal zviesť pýchou - náboženstvom pekla."
Zaprieť sám seba je prvý krok, ktorý potrebujeme urobiť na ceste za Kristom. Bez tohto kroku nemôžu nasledovať ďalšie. Bez tohto kroku ostaneme zviazaní mnohými väzbami, ktoré nedovoľujú vzlet ľudskej duši.
V jednom veľkomeste sa o požiarnícke miesto uchádzal jeden mladík. Veliteľ požiarnikov pristúpil k požiarnickému rebríku, stlačil gombík a rebrík sa vysunul do výšky asi sto metrov. Mladík sa pozrel na končiar rebríka a povedal: „Pán veliteľ, a to mám vyjsť až do takej výšky?“ Veliteľ mu odpovedal: „Mnohí to už dokázali a boli prijatí za požiarnikov. Máš na to celý týždeň. Cvič každý deň a potom uvidíme...“ Mladík cvičil každý deň a každý deň vystúpil o niečo vyššie. V ušiach mu zneli veliteľove slová: „Už to mnohí dokázali...“ Koncom týždňa vyšiel na samý koniec rebríka. Keď to veliteľ videl, poblahoželal mu, a povedal: „Veď som ti povedal, že to už mnohí dokázali. Ty si to tiež dokázal a teda si prijatý.“
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34). Pokúsme sa v osvojiť si prvý krok z tohto návodu Ježiša Krista. Veď „už to mnohí dokázali...“