Meditácia na 27.02.2020
Štvrtok po Popolcovej strede | Lk 9, 22-25
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!“
Dennodenné umieranie
Možno skutočne získať celý svet, a seba stratiť? Samozrejme, taký je osud človeka, pre ktorého je dôležitejšie „mať", než „byť". Ak niekto chce vlastniť poklady sveta za cenu zrieknutia sa kresťanských ideálov, musí sa stratiť v chaose falošných ideálov. "Dostal som sa do srdca džungle, kto mi pomôže dostať sa stade," žaluje sa ktosi (D. Sade). Egoizmus, svojvôľa, lakomstvo, zmyselnosť, prehnané ambície môžu človeka zatiahnuť do samého srdca džungle, do samotného stredu tmy, kde stratí seba a svoj život. Samozrejme, svet je pre človeka a voči svetu treba byť v značnej miere otvorený. Ale prichádzajú chvíle a situácie, keď človek, ktorý si váži seba, musí povedať: "Nie! Ďalej ísť nemožno, túto hranicu nemôžem prekročiť."
A treba to jasne povedať: niet kresťanstva bez odporu. Kto vie v kritickej chvíli vyjadriť svoj odpor, odpor voči falošným zásadám a postojom, ten si zachová život, zachová si svoju identitu, zachová seba.
Obeta sv. omše nám pripomína, že aj Kristus stratil svoj život pre svoju ideu, stratil ho pre nás. Navzájom aj my, zachovávajúc mu vernosť, strácame svoj život pre neho, strácame ho každý deň v časnom živote, aby sme si ho zachovali naveky. Amen.
Prečítajte si tiež: SVIATOČNÉ HOMÍLIE - Pôst