Meditácia na 28.02.2020
Piatok po Popolcovej strede | Mt 9, 14-15
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“
V kontexte celého dnes čítaného úryvku Pán Ježiš dal na vedomie, že nového ducha jeho evanjelia nemožno umiestňovať do starých foriem židovskej nábožnosti. Táto nábožnosť spočívala medzi iným na praxi pôstov - a to prísnych, kolektívnych, ako aj individuálnych; nábožnejší farizeji sa postili dokonca dva razy v týždni. Oddávajúc sa týmto praktikám upadali však do formalizmu a nakoniec aj do pýchy, pred čím Pán Ježiš neraz vystríhal.
Sám ale, hoci nepodceňoval pôsty, poznamenal, že majú byť preniknuté vierou, pokorou, duchom chudoby a sebazaprenia a predovšetkým láskou k Bohu. Pán Ježiš nás tiež upozorňuje, že duch radostnej zvesti - to je duch radosti z diela vykúpenia a z prítomnosti Vykupiteľa, z faktu, že Ženích je s nami. Samozrejme, blíži sa čas, keď Ženícha vezmú; bude to čas, keď prinesie obetu: utrpenie a smrť - a to bude správny čas pôstu.
Stalo sa to v deň Veľkého piatku; Cirkev, aby pripomenula a uctila si tieto bolestné hodiny, odporučila pôst vo všetky piatky. No prídu dni, keď sa budú postiť. Práve prišli tieto dni, teraz cez pôstne obdobie. Dni, aby sme si pripomenuli a obnovili prax pôstu, ak nie pôstu od pokrmov, tak od určitých príjemností a zábav. Človek, ktorý si nevie nič odrieknuť, stáva sa slepým a hluchým na všetko mimo seba. Ale pôst, taký či onaký, je odvrátením sa od svojho egoizmu, robí nás slobodnými pre Boha a pre blížnych. Preto tiež pôst v kresťanskom chápaní sa spája s konaním dobrých skutkov, ktoré tiež patria k pôstnym praktikám.
Sv. omša nám pripomína živú prítomnosť Krista uprostred nás; hlásame v nej síce jeho smrť, ale aj vyznávame jeho zmŕtvychvstanie, môže teda byť pre nás prameňom radosti. Amen.
Prečítajte si tiež: SVIATOČNÉ HOMÍLIE - Pôst