Meditácia na 03.03.2020
Utorok po 1. pôstnej nedeli | Mt 6, 7-15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
V pôste sa treba modliť viac a dlhšie?
Viac samozrejme, ale nemusí to byť dlhšie. Lebo počujeme, že ako jednu z podmienok modlitby Pán Ježiš odporúča zdržanlivosť v slovách: Keď sa modlíte, nehovorte veľa. Bolo by možné povedať: Boh sa nerozpráva s táradlami. Ak je modlitba rozhovorom s Bohom, tak v rozhovore Pán Boh tiež nám chce niečo povedať. Teda treba ho pustiť k slovu: vtedy sa rodia dobré myšlienky a osvietenia, prichádzajú posvätné vnuknutia. Treba teda trochu mlčať počas modlitby; napr. položiť Bohu nejakú otázku a počkať na odpoveď. V modlitbe treba hľadať odpoveď na veľa ťažkých a bolestných otázok a túto odpoveď následkom reflexie dostaneme; vtedy sa môže zdať, že to my sami sme našli odpoveď, ale to Boh nám odpovedal na našu otázku. Samozrejme, modlitba, v ktorej je priestor pre mlčanie, vyžaduje viac času; ale tiež málo nám dáva modlitba, ktorú sa modlíme v rýchlosti. Nakoniec mlčanie dokáže byť hlasnejšie než krik. Svätý Augustín hovorí, že ľudská myšlienka je hlasnejšia pre Božie uši, než pre nás volanie na trhovisku.
Pán Ježiš nás teda učí nádhernej modlitbe vo svojej stručnosti; jej sedem prosieb obsahuje všetko, na čom nám má záležať. Na jednu prosbu kladie Pán Ježiš zvláštny dôraz, dodávajúc na konci vysvetlenie: Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
Možno je v nás príliš živé povedomie zakúsených krívd a nepríjemností a tiež trpkostí voči vinníkom. Modlitba Otče náš, v ktorej sa obraciame na spoločného Otca a uvedomujeme si bratské zväzky medzi ľuďmi, je schopná odstrániť pocity nechuti, nahromadené v srdci; z týchto pocitov sa treba akosi otriasť, aby náš „Otče náš" mal nielen nejaký účinok, ale aby vôbec mal zmysel. Na toto myslime už počas tejto Najsvätejšej obety, keď sa máme modliť Modlitbu Pána a prosbu: Odpusť nám naše viny. Amen.