Meditácia na 07.03.2020

Sobota po 1. pôstnej nedeli | Mt 5, 43-48

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“


Dokonalosť

Ak jeden a ten istý je Otec tak dobrých, ako aj zlých, tak je jasné, že tak dobrí, ako zlí sú si bratmi. A ak ten Otec v zásade tak isto zaobchádza s dobrými i zlými, keď im dáva rovnaké šance, tak aj naša láska a náš otvorený postoj má byť šancou tak pre spravodlivých ako aj nespravodlivých. Niekto povie: takej lásky je schopný Boh, ale nie ja. Ale Kristus nám vlastne prikazuje nasledovať samého Boha v tomto jeho otvorenom postoji: Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Niekto, kto má ambície stávať sa dokonalým, čiže plnohodnotným človekom, musí otvárať srdce a oči natoľko, aby videl človeka aj na opačnej strane. To, že ten človek nám neodpovedá, že nám ide na nervy, že je dokonca príčinou nášho nešťastia neznamená, že prestal byť človekom; je, podobne ako my, človekom z mäsa a krvi i nervov, ktorý svojím spôsobom prežíva svoje ľudské problémy a ťažkosti. Zo skúsenosti vieme, že srdce, ktoré je zaťaté voči tomu človeku - stáva sa chladným a tvrdým aj voči svojim blízkym; ak nevidíme a neuznávame človeka na opačnej strane, nevidíme ani človeka na svojej strane, a nakoniec všetkých začíname považovať za nepriateľov - trebárs kvôli tomu, že nie sú nepriateľmi našich nepriateľov.

Samozrejme, je ťažké očakávať od protivníka sympatie, ale nejde o sympatie; ide o odstránenie nepriateľských pocitov v sebe. Pán Ježiš nám tu dáva praktickú radu: Modlite sa za tých, čo vás prenasledujú. Je to možné a ľahšie je odpustiť vinníkom, za ktorých sa modlíme.

Počas svätej omše sa zhromažďujeme okolo kríža, ktorý je znakom odpustenia a ktorý neprestáva byť modlitbou odpustenia. Kristus umiera na kríži predovšetkým za nepriateľov. Naše náboženstvo vyrástlo na pôde odpustenia, je náboženstvom odpustenia. Amen.