Meditácia na 11.03.2020
Streda po 2. pôstnej nedeli | Mt 20, 17-28
Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“
Začiatok a koniec dnešného evanjelia spájajú celý jeho obsah spoločnou svorkou. V úvode Pán Ježiš oznamuje, že odsúdia ho na smrť. Na konci zasa hovorí, že prišiel slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých. V týchto slovách Pán Ježiš rozširuje pojem služby po hranice doteraz neznáme - samotnú službu čestne povyšuje. Bolo potrebné toto povýšenie. Pretože po celé storočia toto slovo a tento pojem sa chápal ako isté poníženie a pokorenie.
V staroveku sluha bol otrokom a otroka nepovažovali ani za človeka. V poslednej dobe sa zlikvidovalo slovo „sluha", „slúžka", aby sa nahradilo termínom „výpomoc v domácnosti". Pritom však nikoho neponižujú také názvy, ako „vojenská služba", „cestná služba", „zdravotná služba", odporúča sa tiež „služby pre obyvateľstvo".
Pán Ježiš sa nehnevá na tú matku a jej synov; chápe prirodzenú túžbu človeka po veľkosti. Ale ukazuje nám cestu k pravej veľkosti: Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. Túto cestu nám ukázal a osvetlil svojím osobným príkladom. Neprišiel sa dať obsluhovať, ale slúžiť. Slúžil svojou náukou, skutkami milosrdenstva, útechou, pomocou, radou a predovšetkým, keď za ľudstvo vylial svoju krv do poslednej kvapky; slúži nám i teraz na oltári, obetujúc sa nám a za nás a očakávajúc na každé zavolanie. Vďaka jeho postoju sluhu sa služba stala poctou; slúžiť znamená nasledovať Božieho Syna. A službou je každá práca, každé plnenie povinností svojho stavu, obetavo podľa Kristovho vzoru, ktorý dáva svoj život za mnohých. Veľkosť človeka sa meria veľkosťou obety, akú prinášame v službe svojim ideálom a svojim blížnym, tiež dávajúc svoj život, ak nie „za" mnohých - tak „pre" mnohých. Amen.