Meditácia na 26.03.2020
Štvrtok po 4. pôstnej nedeli | Jn 5, 31-47
Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“
Boh koná i cez nás
Ako sa posväcujem svojou prácou? Dokážem aj malé skutky konať vo vedomí, že pracujem s Ježišom? Posväcujem svojou prácou aj iných? Ježiš vyčíta Židom: „Ja som prišiel v mene Otca, a neprijímate ma“ (Jn 5,43). Ježiš sa odvoláva na svedectvo, ktoré mu dáva Otec a na Bohom inšpirované spisy Starého zákona. Každý človek v mene Boha má svoje poslanie - reprezentovať Božie myslenie, Boží plán, Božiu vôľu. Má to robiť svojimi dielami konanými z lásky k Bohu a blížnym. Boh chce účinkovať skrze nás. Podriaďujme sa Božej inšpirácii. Neotáľajme s plnením povinností, lebo tak zanedbávame príležitosť konať dobro. Pri svätej omši dovoľme Ježišovi, aby nás zapálil pre svoje diela. Nech naša činnosť nesie pečať lásky. Nie je podstatné, ako veľa robíme, ale koľko lásky vkladáme do toho čo robíme.
Návrh na osvojenie si: Učiť sa dávať do dispozície Bohu. Nie ja, ale Boh nech koná.