Meditácia na 27.03.2020
Piatok po 4. pôstnej nedeli | Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“ A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.
Rozhodnutie niekedy bolí
V ťažkej situácii ľudia musia zvážiť okolnosti, možnosti, stav. A práve bolesť, ktorá z rozhodovania plynie, je príčinou, že medzi nami je veľa nerozhodných ľudí. Pred vážnym rozhodnutím sa ocitli aj Ježišovi súčasníci. Počúvali Ježišove slová, boli účastní na skutkoch, ktoré konal, sledovali jeho život, vedeli, že sa narodil v Betleheme, že s Máriou a Jozefom žil v Nazarete, ale ťažko im bolo prijať Ježiša ako očakávaného Mesiáša a Vykupiteľa. Ježiš veľa urobil, aby mohli uveriť jeho poslaniu a predsa vidíme, že mnohí sa nevedia rozhodnúť. Preto im povedal slová: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal" (Jn 7, 28-29).
Čo spôsobovalo toľko bolesti pri ich rozhodovaní? Počuli jeho kázne, videli Ježišov život a oni si uvedomovali, že prijať jeho učenie znamená radikálne zmeniť svoj život. Na druhej strane videli svoju ľahostajnosť, pohodlnosť a nemali síl, aby sa týchto slabostí zbavili. Cítili strach a tak sa radšej uspokojili s neutrálnym stanoviskom.
Áno, veľa sa dnes hovorí a uvažuje o Bohu, viere, o Ježišovi Kristovi. Vo svojom okolí vidíme záporné i kladné postoje. Každá strana a rozhodnutie má svoje dôvody. Svätou omšou si pripomíname smrť Pána Ježiša na kríži, teda naše vykúpenie, naše oslobodenie od hriechu, čím sa posilňujeme vo svojom vzťahu k Ježišovi, o ktorom nás učí naša Cirkev. Často si vo svojom živote uvedomujeme, že nesmieme byť kresťanmi iba v kostole, prípadne, keď sa doma v súkromí modlíme. Pred bohostánkom čerpajme silu a rozhodnutie vytrvať na ceste za Ježišom.
Áno, sami neraz cítime, že je to veľmi ťažké, že to bolí, keď chceme ísť celkom a celí za Ježišom. Z vlastného života vieme, že aj keď toto rozhodnutie bolo bolestné a ťažké, predsa to bolo rozhodnutie správne a krásne. Aj ja ako kňaz môžem z vlastného života povedať, že som nikdy neľutoval svoje rozhodnutie ísť za kňaza. Veď Ježiš povedal: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29). Amen.