Meditácia na 29.03.2020
5. pôstna nedeľa | Jn 11, 3-7. 17. 20-27. 33b-45
Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Nielen v pôstnej dobe si uvedomujeme "smrť a život". Ježiš neodstránil smrť, ale sám okúsil celú jej trpkosť, stal sa nám podobný aj v umieraní, aby nám dal nádej svojím víťazstvom nad smrťou, svojím zmŕtvychvstaním. Marta nevedela o Ježišových slovách, ktoré povedal učeníkom pri oznámení, že Lazár je chorý. Ježišove slová: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11,4), sú pravda, pretože Ježiš nám ňou dáva uistenie, ktoré nemôže nikto a nič dať, že smrťou sa život nekončí.
Ale ani dnes nestačí len ústami vyznať: verím „vo vzkriesenie tela a v život večný“, ale svojím životom to prejaviť. Vzkriesenie Lazára nie je len opis nejakej udalosti, faktov, oboznámenie o niečom, čo bolo a nemalo by mať vplyv, odozvu u všetkých ľudí do konca čias. Vzkriesenie Lazára je svedectvom o moci Krista a výzvou prijať ho za svojho Boha, budovať svoj život viery. Vzkriesenie Lazára predchádza opisu umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša. Ján vzkriesením Lazára nechce podať len opis jedného zázraku Ježiša, hoci z jeho činnosti najväčšieho, ale, a to je podstatné, Ján predstavuje Ježiša ako takého, ktorý má moc nad smrťou.
Ježiš chce dať každému večný život. Priateľstvo medzi Ježišom a Lazárom máme prijať ako výzvu pre každého človeka, že Ježiš nás chce mať pri sebe vo svojom kráľovstve. Aj Lazár ešte raz musel zomrieť, pretože smrť je bránou do nového života. Smrť sa tak stáva nádejou, kde už nebude žiaľ, ani bolesť, ani lúčenie. Tým zodpovednejšie máme pristupovať k svojmu životu. Pôstny čas, ku ktorému patrí sviatosť zmierenia, má vyvrcholiť veľkonočným aleluja, ktoré nesie znamenie nového a večného života. Amen.