Meditácia na 03.04.2020
Piatok po 5. pôstnej nedeli | Jn 10, 31-42
Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Evanjelium nám rozpráva, ako chcú Židia Ježiša ukameňovať, pretože on - človek sa vydáva za Boha. Musíme pochopiť ich počínanie. Ako jediný národ veria v jedného Boha, ktorého príchod očakávajú, ktorého príchod predpovedajú proroci. Veria v Boha, ktorý ich oslobodí od toho stavu, do ktorého sa dostal človek po urážke Boha. Musíme pochopiť, že Židia sa často museli brániť okolitým národom i v oblasti viery v jedného Boha, pretože okolité národy verili v mnohobožstvo - polyteizmus. Z histórie vieme, že Boh trestal Židov rôznym spôsobom a to hlavne vtedy, keď chceli byť ako Boh. Ježišove slová však nechápu. Nechápu ani Ježišove skutky, zázraky a preto ho chcú kameňovať. Pripomína im slová Žalmu (por. 82,6), kde je napísané „ste bohovia". Ste synovia Najvyššieho. V Starom zákone takto sám Boh oslovuje sudcov, svojich zástupcov a tým väčším právom sa Ježiš môže takto volať. Peter odpovedá Ježišovi na otázku, či aj oni ho chcú opustiť, slovami: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý"(Jn 6,68-69). Petrovo vyznanie i tu hovorí, že Krista pokladali za „Svätého Božieho". Keď Marek opisuje uzdravenie posadnutého, zaznamenal aj slová nečistého ducha, ktorý skríkol: „Viem, kto si: Boží Svätý!" (Mk 1,24). Tieto dôkazy nám majú poslúžiť, aby sme Kristovi aj my preukazovali svoju úctu, vzdávali mu česť, aby sme uverili v Krista, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa.
My sa k tomu učeniu nielen hlásime, ale ho aj uskutočňujeme vo svojom živote. Uvedomujeme si, že všetky schopnosti, talent a nadanie sme dostali od Boha a preto bojujeme proti pýche, ktorá je základom každého otvoreného útoku proti Bohu. Už anjeli chceli byť ako Boh, preto diabol so svojimi stúpencami zvolal: „Non serviam!" - „Nebudem slúžiť!" Pýchu vidíme aj u prarodičov v raji. Pokušiteľ ich nahovára slovami: „... budete ako Boh... a spoznali, že sú nahí" (Gn 3,5-7). Túžba byť Bohom viedla a bude viesť nejedného človeka priam k šialeným skutkom, ktoré skôr či neskôr skončia fiaskom, pretože byť Bohom neprináleží stvoreniu, ale Stvoriteľovi.
Presvedčili sme sa už nespočetne veľa ráz, že vždy po prejave úcty, holdu Bohu, naplní sa náš život zvláštnou silou. Preto cítime, že po každom takomto stretnutí s Bohom chceme sa s ním znova stretnúť a vzdať mu úctu. Naopak, po hriechu cítime svoju porážku, bolesť a sklamanie. Aj toto je pre nás vážnym poučením v živote. Keď sa do nášho života dostanú problémy, keď sa nás bude chytať pýcha života, keď budeme túžiť po moci, sláve, bohatstve bez Ježiša, alebo za cenu zrady Ježiša, prosme už teraz, aby sme sa vtedy dobre modlili Verím v Boha. Amen.