Meditácia na 04.04.2020
Sobota po 5. pôstnej nedeli | Jn 11, 45-56
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil Ježiš, uverili v neho. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“ Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“
Kristovo utrpenie a smrť dokonali vykúpenie všetkých ľudí ako tých istých Božích detí. Tieto slová veľkňaza a evanjelistu vystihujú samotnú podstatu kresťanstva. Kresťanské náboženstvo a kresťanská nábožnosť sa opierajú o utrpenie Ježiša Krista ako obetu a svoju silu čerpajú z tohto utrpenia. Je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud. Od počiatku sveta každý náboženský kult sa opieral o ideu zastúpenia. Bolo jasné, že aby človek Boha účinne uzmieril a odprosil, musí sa sám obetovať Bohu. Pretože nevideli takú možnosť, zabíjali ako obetu tisícky zvierat. A práve, keď v chráme zabíjali veľkonočných baránkov, za mestom umieral na kríži Boh, zabitý tými, ktorí si mysleli, že mu vzdávajú úctu v chráme...
Boh umiera ako človek, úplne sa dáva ľuďom, ktorí sa mu dať nemôžu. Sám tiež v rukách ľudí sa stáva najdokonalejšou zmiernou prosebnou a ďakovnou obetou, akú môžu priniesť Bohu. Tak teda z tohto tajomstva Kristovho zastúpenia všetci žijeme. A z tohto tajomstva čerpá najbohatší obsah naša nábožnosť. Treba vziať vážne uistenie sv. Bernarda, že pobožnosť k Pánovmu utrpeniu je istou zárukou spásy. V čom spočíva táto pobožnosť: Kríž postavený na Kalvárii nespasí toho, kto vo svojom vlastnom srdci kríž nepostaví.
Postaviť vo svojom srdci kríž - to je pestovať tie hodnoty, ktoré skrze kríž a na kríži našli svoje splnenie, ktoré nám sprítomňuje každá obeta sv. omše. Amen.