Meditácia na 12.04.2020
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania | Lk 24, 13-35
V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Veľkonočné udalosti prinášajú vzrušenie do našich duší a životov. Tak to bolo od prvých čias kresťanov. To preto, že pascha znamená prechod. Zo Starého zákona vieme, že v tú noc Židia vyšli z Egypta a vykročili na cestu do vlasti svojich otcov: Abraháma, Izáka a Jakuba. V tom čase prešli zvláštnym spôsobom cez Červené more. Na tieto udalosti si Židia spomínajú každý rok.
Naša pascha je Ježiš Kristus. Pripomíname si známe udalosti. Pán Ježiš v nedeľu na svitaní vstáva z hrobu. Ježiš premohol smrť. Apoštol Peter o tom v Kornéliovom dome vyhlásil: „…zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil. Vzrušenie zavládlo nielen medzi ženami, ktoré sa na úsvite ponáhľajú s voňavými olejmi k hrobu, aby namastili telo mŕtveho Ježiša a cestou sú ustráchané, že kto im odvalí od hrobu kameň. Nepotrebovali to. Kameň bol už odvalený, ale hrob prázdny. Ježiš už nebol mŕtvy. Aj medzi apoštolmi vládlo vzrušenie, keď im ženy oznámili, čo videli a počuli. „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal“ (Mk 16,7). Aj naše prežívanie Veľkej noci je plné vzrušenia.
Včera a dnes sme v tichu zotrvávali pri hrobe a pripomínali sme si Kristovu smrť za naše hriechy. Teraz si uvedomujeme, že hrob je prázdny. Je škoda, že v hrobe vidíme len kvety. Potrebné je, aby sme si uvedomili, že hrob je prázdny kvôli nám. Pripomeňme si slová: „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol vzkriesený Kristus, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15,12- 14).
My sme uverili nie falošným svedkom. A práve preto prosíme o vzrast našej viery, aby sme spomienkou na zmŕtvychvstanie Krista boli svedkami svojmu okoliu. Pre nás prázdny hrob je znamením najväčšieho víťazstva. Pán Ježiš svojou mocou dokázal vstať z mŕtvych tak, ako o tom učil svojich učeníkov. Tým dáva svedectvo o tom, že je pravý Boh, ktorý prijal prirodzenosť človeka, aby vykúpil všetkých ľudí. Ako je pre Židov Veľká noc spomienkou na slobodu z Egyptského zajatia, tak pre nás, čo sme uverili v Krista, je prechodom k novému životu, ktorý ohlásil Ježiš. Je správne, že tieto sviatky slávime v čistote sŕdc, keď sme sa vyznali zo svojich hriechov a prijímame živého Krista pod spôsobom chleba a vína.
Keď sa americkí kozmonauti vrátili z Mesiaca, privítal ich prezident Nixon slovami: „Toto je najväčšia udalosť od stvorenia sveta.“ Na toto prehlásenie odpovedal známy misionár Billy Graham: „Najväčšia udalosť svetových dejín je narodenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.“
Kazateľ mal pravdu. Ľudia dokážu ešte iné veci, ale nikto z ľudí svojou mocou nevstane z hrobu. V tom je zmŕtvychvstanie Pána Ježiša jedinečné. Nočná vigília je našou radosťou. Ďakujeme Pánu Bohu nielen za dar života, ale ďakujeme mu za naše vykúpenie. Sme presvedčení o veľkej láske Boha k nám. Zmŕtvychvstaním pre nás nastal nový deň. Totiž deň Kristovho zmŕtvychvstania je ôsmym dňom, keď sa začína nové stvorenie. Dielo stvorenia vrcholí vo väčšom diele, vo vykúpení. Prvé stvorenie nachádza svoj zmysel a vrchol v novom stvorení, v Kristovi. Ježišove zmŕtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasiteľa. Toto meno dokazuje svoju najvyššiu moc. „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2,9). Po zmŕtvychvstaní môžu apoštoli vyznať: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14). Amen.