Meditácia na 18.04.2020
Sobota vo Veľkonočnej oktáve | Mk 16, 9-15
Keď ráno v prvý deň týždňa vstal Ježiš z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“
Odpoveďou na Kristovo zmŕtvychvstanie bola jedna, stála, veľká nevera. Ženy neveria anjelovi, apoštoli neveria ženám, Tomáš neverí ostatným apoštolom. Jedenásti vo večeradle neveria dvom z Emauz, všetci spolu neveria samotnému Kristovi - lebo neveria vlastným očiam. Ale táto nevera je pre nás hodnotná. Lebo ktože to neverí? Nie nepriatelia: práve veľkňazi brali tento zázračný fakt čo najvážnejšie.
Ak ale neverili učeníci a priatelia, tak je to najlepší dôkaz, že vstanie Krista z hrobu nebolo ich fantazírovaním ani mystifikáciou. Ale nakoniec celá táto nevera musela mať nejaké hranice. A vyzerá to tak, že už sám Pán Ježiš mal tej nevery dosť: vyčítal im neveru a tvrdosť srdca. Išlo predsa o príliš vážne veci; išlo o vierohodnosť toho všetkého, čo Kristus hlásal, za čo obetoval život, a čo potvrdil práve svojím zmŕtvychvstaním.
Ale nemohol by aj nám vyčítať nejakú neveru? Nevzbudzujú určité prvky jeho náuky náš odpor? Prijímame bez výhrad také pravdy ako zmŕtvychvstanie nášho tela, konečnú spravodlivosť a večný život? Alebo Kristove uistenia, že chudobní a trpiaci dosiahnu nebeské kráľovstvo, že smutní budú potešení, hladní nasýtení a milosrdní dosiahnu milosrdenstvo? A také zásady, ako nerozlučiteľnosť manželstva, manželská vernosť, stavovská čistota, ako zdržanlivosť, ústupčivosť, zriekanie sa, odpustenie a iné znaky príslušnosti ku Kristovi? Určite sa neosmeľujeme vysloviť nahlas svoju neveru; ale náš každodenný postoj prakticky môže vyjadrovať takú neveru. Pán Ježiš svojím zmŕtvychvstaním potvrdzuje pravdy a zásady, ktoré hlásal, a utvrdzuje našu vieru v ich správnosť. Vyznajme túto vieru, volajúc Po premenení: Pane,... tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame! Amne.