Meditácia na 20.04.2020
Pondelok po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3, 1-8
Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“
Ukončili sme veľkonočnú oktávu zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Veľkonočné obdobie budeme prežívať až do sviatku Zoslania Ducha Svätého, čo je na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Budeme si rozprávať na aktuálnu tému veľkonočného obdobia a to je sviatosť krstu. Ježiš pri stretnutí s Nikodémom povedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5). Túto tretiu hlavu evanjelia sv. Jána apoštola môžeme nazvať aj „krstnou katechézou“, teda poučením o sviatosti krstu. Poslúžil nám k tomu Nikodém, člen židovskej veľrady, muž vzdelaný, vážený, ktorý sa neuspokojí s tým, čo veľrade prinášajú jej donášači o učení Krista, potulného učiteľa, ale sám navštívi Ježiša a rozpráva sa s ním. Rozhovor naň tak zapôsobí, že pod rúškom tmy prichádza znova za Ježišom.
A tak môžeme povedať, že tu sa začína viera, ktorú v ňom vzbudili Kristove zázraky. Nikodém bol človek túžiaci po pravde. Ježiš toto vidí a preto sa snaží zasvätiť Nikodéma do tajomstva spásy. A o toto práve Nikodémovi šlo, veď ináč by Ježiša učiteľom ani nenazval. V rozhovore, ktorý vedú medzi sebou sa dozvedáme, vďaka Nikodémovi, že vstup do Božieho kráľovstva je možný len cez znovuzrodenie z vody a z Ducha Svätého teda za pomoci sviatosti krstu. To znamená, že dochádza k novému narodeniu, teda k novému životu nadprirodzenému.
Nikodém sa najprv mylne domnieva, že sa tu jedná o čosi absurdné - znova sa telesne narodiť. Tu však nejde o telesné znovuzrodenie, ale o duchovné za pomoci vody, ktorá je symbolom života. Tento viditeľný znak - krst znovuzrodenia znamená, že Duch Svätý vzbudí v pokrstenom nový život, nový životný princíp a to milosť posväcujúcu a práve týmto sa človek telesný stane duchovným, teda naplnený Duchom Svätým. My veriaci kresťania hovoríme o dvojakej existencii. To znamená, že od rodičov sme získali duchovnú existenciu. Tento akt je vecou viery. Je to pre nás tajomstvom.
V prírode okolo seba však vidíme rôzne tajomstvá, napríklad vietor, ktorý si vanie kam chce a to bez nášho súhlasu. Tak aj Duch Svätý nám otvára cestu do nového života bez nášho pričinenia. Narodiť sa z Ducha Svätého znamená prijať vnuknutie Božie a uveriť v Boha. Až keď sa človek rozhodne vo viere prijať Ducha Svätého, vtedy človek bez svojich zásluh je znovuzrodený Duchom Svätým. To znamená, že krst môžeme prijať len raz v živote, ale milosť, ktorá sa započala pri krste, môžeme si rozmnožovať, znovuzískavať a to vo sviatosti zmierenia, keď si dávame do poriadku svoje svedomie. Z toho pre nás vyplýva, že sa musíme neustále snažiť obnovovať si krstnú milosť, ktorú sme prijali, stále ju zväčšovať, čiže duchovne rásť. Vieme, že Nikodém toto na prvé stretnutie s Kristom nepochopil. V tú noc odišiel, a predsa to bola významná noc nielen pre neho, ale i pre nás, pretože tak, ako prišla chvíľa u Nikodéma, že po smrti sa Krista vo veľrade nielenže zastane, ale aj samotného Piláta požiada o vydanie mŕtveho tela Pána Ježiša.
Aj v našom živote sme zažili okamžik, že sme pre svoj duchovný rast boli ochotní zriecť sa nielen mnohých vecí, udalostí a osôb, ale pritom sme aj zistili, že čo nie je spojené s Kristom, nemá pre nás hodnotu či zmysel. Často si pripomínajme hodnotu svojho krstu. Vďačne si spomínajme na rodičov, krstných rodičov i kňaza, ktorý nás pokrstil, pretože vtedy nám daroval veľký poklad, ktorý otvára bránu neba. Modlime sa i sami za seba, aby sme krstnú milosť nikdy nestratili. V tomto veľkonočnom čase nech rastie naše povedomie, že krstom sme sa znovuzrodili k novému životu. Amen.