Meditácia na 08.05.2020
Piatok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 1-6
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“
Dostáva sa nám náuky, vysvetlenia, že je potrebné spolupracovať s Božou milosťou. Viera je neustály boj medzi dobrom a zlom, pokiaľ žijeme na zemi. Nie sme však vo svojich bojoch a zápasoch viery odkázaní len na svoje sily. Ježiš nám pripomína: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa" (Jn 14,1). Ježiš nám prisľúbeného Ducha Svätého skutočne poslal. Nie iba na apoštolov na päťdesiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní, ale prijali sme ho aj my, najmä vo sviatosti birmovania a mnohokrát pred i po prijatí sviatosti.
Nik nepríde k Otcovi, kto by chcel obísť Krista. On sám o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14, 6). Cesta znamená orientáciu, zmysluplné nasmerovanie, stálosť, istotu. Toto Ježiš dáva človeku, ktorý verí. Keď Biblia hovorí o Božej pravde, myslí tým Božiu vernosť a spoľahlivosť, na ktorú sa človek môže bezpodmienečne spoľahnúť, v ktorej nachádza svoju spásu. A život - život je Ježišov dar. Nejde tu o prirodzený život, ale o život nadprirodzený, o spásu. Kto prijíma Ježiša ako cestu, pravdu a život, prichádza k Otcovi. Spoločenstvo s Otcom je konečným cieľom a úplným naplnením ľudského hľadania a túžob.
Náš život teda nadobúda zmysel a istotu vtedy, keď sa spoliehame na Ježiša. Preto v našom živote nemá miesto zbytočný strach a úzkosť. Je pravdou, že život niekedy prináša aj zármutok. Napríklad, keď nás opustí milovaný človek. Avšak smrť nie je úplný koniec. Je to vlastne iba zmena, prechod z pozemského života do večného života.
Michael Quist vo svojej knihe Tvojimi očami píše: „Či existujú mŕtvi? Nie, mŕtvych niet, Pane. Sú len živí na našej zemi a aj vo večnosti. Smrť existuje, Pane, ale chvíľu iba, okamih je to, sekunda, len krok, krok z dočasného do večnosti." Aj v liturgických textoch budeme počuť, že tým, čo veria v Boha, sa život neodníma, iba mení. A svätý apoštol Pavol nás povzbudzuje: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (1 Kor 2, 9). Ježiš svojim učeníkom hovorí: „A cestu kam idem, poznáte" (Jn 14, 4). Slová Pána Ježiša nestrácajú na aktuálnosti a význame tak dnes, ako do konca sveta. Je na nás, aby sme spolupracovali s Božou milosťou. Amen.