Meditácia na 19.05.2020
Utorok po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 5-11
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“
„Bude vám osožiť, že odídem. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám" (Jn 16,7). Tieto slová museli apoštolov prekvapiť, keď ich počuli od Pána Ježiša. On chce od nich odísť. Nerozumejú a nechápu a preto im vysvetľuje, že keď odíde, bude to skutočne pre nich a pre budúcu Cirkev až do konca sveta len na úžitok, pretože tým len získajú a to práve pôsobením Ducha Svätého.
Aj keď po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa apoštoli mohli presvedčiť o poslaní Pána Ježiša ešte presvedčivejšie, mali však pod vplyvom prostredia a najmä dlhej doby čakania na Mesiáša inú predstavu o Ježišovi. Stále zostávalo pre nich mnoho nejasných miest a preto jeho neprítomnosť po odchode vylieči ich od pozemského chápania učenie, ktorého sa im dostalo. Toto sa im dostane cez „zástancu", čiže cez tretiu Božskú osobu - Ducha Svätého, ktorý je pravý Boh s Otcom i Synom. Tento Duch Svätý sa stal až do konca čias spojivom v neviditeľnom procese medzi Pánom Ježišom a viditeľnou hlavou Cirkvi na zemi. Pod vplyvom Ducha Svätého svet spozná, že nie Pán Ježiš, ale svet sa dopustil zločinu, nevery.
Tak môžeme pochopiť, že ten, čo neverí, sám seba odsúdi, pretože nespolupracuje s Tým, ktorý toto nielenže stvoril, vykúpil po spáchaní hriechu, ale že ho i riadi až do konca sveta. Svet si uvedomí, že smrť Pána Ježiša nie je pre nás porážkou, práve naopak, víťazstvom.
Kristovo zmŕtvychvstanie je pre neveriaci svet najväčšou porážkou. Nikto z nás nepochybuje o tom, že Duch Svätý je medzi nami činný. Aj keď Ježiš - náš Vykupiteľ a Spasiteľ od nás odišiel, no pod vplyvom Ducha Svätého môže celý svet viac a viac napredovať a hlbšie poznať osobu Pána Ježiša.
Môžeme povedať, že hoci sme sa s fyzickým Kristom ako človekom nestretli, predsa naša viera nie je o nič menšia, slabšia. Odchodom Pána Ježiša k Otcovi sme sa stali schopnými prijať Ducha Svätého a pod jeho vplyvom môžeme rásť vo viere a láske. Smelo sme odložili strach o budúcnosť Cirkvi. Aj keď to nevidíme v ružových farbách, aj keď sa stretávame s úžasným odporom a nenávisťou voči Cirkvi, platia slová Pána Ježiša, ktoré za dvetisíc rokov sa už neraz osvedčili: „... pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18). Amen.