Meditácia na 23.05.2020
Sobota po 6. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 23b-28
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“
Kresťan sa môže s dôverou obracať na Boha len v zjednotení s Kristom. Toto zjednotenie sa odohráva na zásade lásky, čo Kristus nám dnes výrazne vysvetľuje: A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás? Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa. Milovať Krista znamená milovať to všetko, čo on miluje, a nadovšetko Božiu vôľu - neprosíme vtedy o nič, čo by bolo v protiklade s Božou vôľou a teda každá prosba má v takomto prípade šancu byť vypočutá. Nielen preto, že predmet modlitby súhlasí s Božou vôľou, ale že aj spôsob modlitby bude správny: človek zjednotený s Kristom je vo svojej modlitbe pokorný ako Kristus, trpezlivý ako Kristus, dôverujúci ako Kristus; preto sa modlí účinne.
Nepochybne najdokonalejšou modlitbou je sv. omša, ktorá už nie je modlitbou človeka, ale samého Božieho Syna. Je zázračnou vecou, že v každej chvíli na celom svete sa zdvíhajú ruky a obetujú Syna Otcovi. To nás napĺňa dôverou. Amen.
