Meditácia na 25.05.2020
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 29-33
Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“
Ako znášam samotu?
Prečo si mám osvojiť samotu? Čo prináša v duchovnom živote samota? Ježiš povedal: „A mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou“ (Jn 16,32). Ježiš vedel, čo bude nasledovať po poslednej večeri. Apoštoli sa rozutekajú a On ostane sám. Učme sa dávať ľuďom nezištne, obetavo, z lásky a popri tom nepodceniť ticho a samotu strávenú s Ježišom.
Kto chce vytvoriť veľké diela obdivované ľuďmi, musí si zamilovať samotu s Ježišom. Pravá samota je obohatením, vzpruhou, útechou, pookriatím. Aj v najväčšom zápale povinností, úloh a zodpovedností nájdime si čas utiahnuť sa, stíšiť sa, uzobrať sa so svojimi myšlienkami, citmi.
V tichu a sám s Bohom vedieť sa pýtať Boha a seba, riešiť nastolené otázky, premyslieť si postoje, naučiť sa Bohu odovzdať ťažkosti, poprosiť o nové milosti či poďakovať sa. Amen.