Meditácia na 01.06.2020
Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi | Mk 12, 1-12
Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“ A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
Pri výchove významné miesto patrí Duchu Svätému aj pri prijímaní sviatostí. Nestačí len účasť na svätej omši. Je správne, keď svätá omša sa končí tým, že si odnášame Pána Ježiša nielen v Božom slove, ale aj v Eucharistii vo svojich srdciach. Je veľmi osožné porozprávať sa s deťmi o týchto veciach. Už malých pripraviť na spoločenstvo veriacich v kostole. Vedia vtedy v tichu sledovať a dokážu sa tešiť na svätú omšu. Neskoršie sa pýtať, čo si zapamätali, čo ich v kostole oslovilo, prípadne čomu nerozumeli.
Duch Svätý významne pôsobí aj pri rôznych slávnostiach, udalostiach a na miestach, kde sa veriaci schádzajú. Tam sa stretávajú s novými myšlienkami, majú nové zážitky, obohatia sa novými skúsenosťami. Takto vynaložená námaha sa často vracia rodičom cez rozžiarené detské očká a zvláštny pokoj v ich tváričkách. Je správne, keď rodičia cítia, že Pán Boh položil na ich plecia veľkú zodpovednosť. Či vtedy vám, rodičia, nerastie túžba spolupracovať s Duchom Svätým?
Mnohí rodičia hovoríte, že vaše dieťa, keď ho vychovávate, vracia vám mladosť. Keď s Duchom Svätým spolupracujete, aj váš život sa znova a znova posilňuje darmi Ducha Svätého. Čas a námaha prináša ovocie Ducha Svätého do duší rodičov. Človek nie je pri svojom narodení ani anjelom, ani diablom, ale stane sa jedným z nich po svojej smrti. Buď bude jeho duša spasená alebo zatratená. Podľa toho, a to je tá hrozná zodpovednosť rodičov, ako sa podarí rodičom a zodpovedným za výchovu udržať deti na správnej ceste. Teraz si iste uvedomujete, rodičia, vážnu vec. Či bude vaše dieťa spasené alebo zatratené, či bude patriť Bohu, alebo bude od neho naveky odlúčené, je aj vo vašich rukách.
V arabskom svete sa rozpráva bájka o plači Sahary. Keď za tichej hviezdnatej noci povieva nekonečnou púšťou tichý vetrík, trením miliárd piesočných zrniek vzniká zvuk podobný náreku smrteľne raneného zvieraťa. „Počujete?" upozorňuje vodca karavány. „Púšť plače! Narieka, že sa stala neplodnou. Oplakáva svoje záhrady, vlniace sa obilné polia, vinice, ktorými kedysi oplývala, a to predtým, ako sa stala vyprahnutou púšťou." Duša človeka, ktorej sa nedostane darov Ducha Svätého, môže sa stať púšťou. Áno, sú aj medzi nami takí, ktorí hovoria, že aj bez Boha sa dá žiť a vychovávať deti. Dá, to je pravda, ale ako a s akým dopadom na večnosť!
Nezabúdajme na štvrtý príkazy Desatora. Nezabúdajme na výchovu a pomoc Ducha Svätého.