Meditácia na 15.06.2020
Pondelok 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 38-42
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.“
Viera a nádej zaniknú. Vo večnosti ich už nebudeme potrebovať. Láska však siaha až do neba a nebo je predsa cieľ svätosti. Toto isté pochopila aj svätá Terézia z Lisieux. Uvažuje o tom, že ak Cirkev tvorí jedno telo, zložené z veľa údov, nesmie tam chýbať jeden úd. Ten úd je najpotrebnejší a najvznešenejší a to je srdce; srdce, ktoré horí láskou. Keby Cirkev túto lásku nemala, apoštoli by neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv.
Láska jednoducho zahŕňa všetky povolania, objíma všetky časy a miesta - je večná. Dokonca máme milovať a modliť sa aj za svojich nepriateľov. Takáto dokonalosť sa dá dosiahnuť jedine vtedy, keď budeme hľadieť na Krista pribitého na kríži a z neho čerpať silu. Táto sila je ukrytá vo sviatostiach, hlavne v Eucharistii. Cesta Ježišovej svätosti je aj našou cestou. Dôverujme Pánovi na ceste našej osobnej svätosti. On je Emanuel, Boh s nami, a preto nikdy nie je dôvod strácať nádej.
Je správne, kresťanské, že pre lásku od Ježiša, chceme milovať i nepriateľov... Priberme si tieto Ježišove slová do svojho života... Svätý Pavol prirovnáva Cirkevné spoločenstvo k veľkolepej stavbe. Každý veriaci je jedným kameňom v múre tohto diela. A vieme, že pre bezpečnosť veľkej stavby je nevyhnutné, aby bol každý kameň spoľahlivý. Rovnako aj svätosť Cirkvi je rozdelená medzi jej členov. Drahí svätí, zostaňme verní tomuto vznešenému povolaniu - svätosti, ktoré nám dal Ježiš, lebo sme jeho priatelia a miloval nás až na smrť. Amen.