Meditácia na 18.06.2020
Štvrtok 11. týždňa v Cezročnom období | Mt 6, 7-15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
Modlitba odstraňuje bariéry medzi ľuďmi. Lebo sme príliš prijali módnu (a ostatne falošnú) zásadu, že náboženstvo to je súkromná vec a z modlitby sme tiež urobili súkromnú vec; preto najlepšie sa nám modlí v prázdnom kostole a možno sa nám zdá, že spoločná liturgická modlitba nás akosi oddeľuje od Boha. Ale každý z nás je spojený množstvom spoločenských pút, každý závisí od iných a vplýva na iných. Tieto putá nám sprítomňuje práve táto základná modlitba, kde voláme: Otče náš, chlieb náš daj nám a odpusť nám!
Takto sa zriekame nášho egoizmu, prestávame byť centrom vesmíru, okolo ktorého sa má všetko krútiť, budeme stáť v plnej pravde nášho miesta na svete... Vtedy obracanie sa na Boha sa stáva veľkým vo svojom spoločenstve. Zaujímame postoj solidarity, spoluzodpovednosti a rovnosti zoči-voči božskému otcovstvu (A. Golubiew). Je určitý prvok kňazstva v tom našom obracaní sa na Boha v mene celého ľudstva - ako to robíme aj pri svätej omši v modlitbách veriacich. Amen.