Meditácia na 21.06.2020
12. nedeľa v Cezročnom období | Mt 10, 26-33
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nebojte sa ľudí. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Bojíme sa zlých ľudí, násilia, straty zamestnania, bojíme sa choroby, bojíme sa o svoje úspory, deti a podobne. Koho sa dnešný človek nebojí? Môžeme povedať, že Boha? Áno! Boha sa dnešný človek prestal báť. Kedysi sa človek bál rôznych fyzikálnych úkazov, napríklad blesku. Dnes máme hromozvody. Kedysi sa bál choroby, dnes už mnohí si nerobia nič z toho, že sa môžu nakaziť. Horšie je to, že človek uráža svojho Boha Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa a tvári sa, že je všetko v poriadku. Otupelo svedomie, odložili sa prikázania, človek zabudol, že nad ním je ešte Niekto, že raz sa každý bude musieť zodpovedať za svoju myšlienku, slovo a skutok. Ježiš v evanjeliu pripomína apoštolom: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže dušu, i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10,28).
Ježiš nepatrí medzi tých, o ktorých by sa kedykoľvek hovorilo, že stavia svoje učenie na psychóze strachu, ako si ani nezakladal na poctách od ľudí. Ježišova reč je jasná a zrozumiteľná. „Ale vaša reč nech je »áno - áno,« »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5,37). Dôkazom sú jeho dnešné slová: „Nebojte sa ich teda“ (Mt 10,26). Človek po páde do hriechu bojí sa človeka. Prvý, čo poznal strach, bol Adam. Vieme, že brat zabil brata, Kain Ábela. Jakub sa bál brata Ezaua, pretože ho pripravil o právo prvorodeného (por. Gn 32,4n.). Kráľ Saul sa bál Dávida, pretože stratil v očiach Božích priazeň (por. 1 Sm 18,12n.). Oveľa viac správ máme vo Svätom písme, aby sme sa nebáli Boha, pravda, vždy s poznámkou, vtedy, keď plníme Božiu vôľu. A práve túto myšlienku chce vyzdvihnúť Pán Ježiš. Všetko, čo sa udeje, nie je tak ukryté, že by sa neodhalilo a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Boh je vševediaci. Pravda vždy vyjde na svetlo. Pravda nikdy nebude zničená. Ježiš pripravuje svojich apoštolov, aby s vedomím, že to, čo budú učiť, im prinesie mnoho utrpenia, ba i smrť. Ale učenie, ktorým ich Ježiš poveruje, nikdy nebude zničené. Ježiš vlieva odvahu, aby si zo sŕdc nedali vziať pravdu. Nemusia sa báť, pretože nad nimi je Boh. Boh stále bdie nad svojimi vernými. Ježiš na povzbudenie apoštolov ich prirovnáva k vlasom na hlave, ktoré sú spočítané, a rovnako k vrabcom, ktoré nemali žiadnu cenu a predsa sa o ne Boh stará.
Ježiš chce, aby apoštoli svojím životom vydávali pred ľuďmi svedectvo: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,32–33). Ježiš chce, aby vieru, ktorú má človek vo svojom vnútri, patrične zverejnil slovom i skutkom. Zaprieť vieru, zaprieť svoj vzťah k Bohu je ťažký hriech. Niet miesta, kde by človek mal zaprieť svoju vieru.
Je to viera, keď pre pokoj na zemi, pre úspech na zemi, pre čokoľvek na zemi človek zaprie svoj vzťah k Bohu? Nejde tu o vieru farizejov, teda vieru len pre oči. Človek nemôže sám sebe budovať oltár. Iste, kresťanovi je potrebné sa tak správať, aby vyznávaním svojej viery nevyvolával stav, že by vieru z toho počínania niekto začal urážať či tupiť. Ježiš si praje, aby kresťan vieru vyznával svojím životom.
Ježiš nikomu z nás neprikazuje pri ohlasovaní viery si tak počínať, aby za každú cenu sme sa stali mučeníkmi. Rovnako kresťan sa nemôže vyhnúť ťažkostiam, utrpeniu, smrti za svoju vieru a Krista len preto, aby mal pokoj, nejaké výhody na zemi, alebo žeby si zachránil život. Hlásať pravdu a žiť pravdu je spojené s mnohými ťažkosťami. Ježiš si praje, aby sme pravde zostali vždy verní. Ježiš vedel, že tí, čo uveria v jeho meno a učenie sa im stane vlastným, že stretnú sa s mnohými príkoriami a nejeden zriekne sa vlastného života, len aby zostal verný Kristovi.
Dnes máme mnoho mučeníkov, ktorí volili radšej smrť, ako žiť bez Boha. Zriekli sa slávy, pôct i iných hodnôt, ktoré im boli sľubované, keď sa zrieknu svojej viery. Volili si radšej kratší život na zemi teda smrť, pretože uverili, že smrťou na zemi sa život nekončí, ale smrť je prechod do nového života, večného života. Za dvetisíc rokov nebolo obdobia, v ktorom by si mnohí radšej volili smrť, len aby zostali verní Bohu. V našom storočí to boli napríklad: Mária Goretti, mučenica čistoty. Páter Pro, SJ, mučeník v Mexiku za prenasledovania kresťanov v 30-tych rokoch XX. storočia. A tí, čo boli väznení, mučení a zomierali v koncentračných táboroch ako františkán Maximilián Kolbe, rehoľná sestra Edita Steinová a iní? Oveľa viac máme vyznávačov. To boli tí, čo trpeli za Krista, ale nezomreli pri mučení či väznení, ale vydali svedectvo o svojej vernosti k Bohu.
Naša doba nie je oslobodená od záväznosti týchto slov Pána Ježiša. Pravda o nich sa v novinách nepíše a nevidíme ich v komerčných filmoch. Každý hriech zabíja v nás Boha. Kto pácha hriech, ten by sa mal báť Boha. Sme svedkami, že hriechu sa dnes mnohí nebojíme. Naopak pri páchaní hriechu sa ešte pýši, oslavuje, vystatuje a zabúda sa na deväť cudzích hriechov, hlavné hriechy, hriechy proti láske k blížnemu i sebe samým. Nesmieme mať strach povedať pravdu, keď sa činí bezprávie, násilie, nečestnosť. Kresťan nemôže mlčať, keď sa v jeho prítomnosti pácha hriech. Rodičia nesmú mlčať pri výchove svojich detí, keď vidia ich nezdravé sklony, návyky, zlozvyky, hriech.
Dnes viac ako kedykoľvek je potrebné vydať svedectvo o svojom vzťahu k Bohu. Diabol mal vždy moc a má ju aj dnes. Mení svoju taktiku a spôsob boja. Len ten dokáže zvíťaziť, kto je na strane Boha. Boh je stále ten istý. My sme však povinní vo svojej dobe vydať svedectvo o pravde. Pravda zvíťazí! To nie je len heslo. Pravda je len jedna. Ježiš o sebe vyhlásil, že je pravda (por. Jn 14,6). Kto stojí na strane Boha, ten nemusí mať strach. Všetko dočasu, ale Boh naveky. Je smutné, že aj dnes ešte niekto nepochopil moc Božieho slova a podvodné konanie diabla. Dnes je na každom jednom z nás zodpovednosť za našu dobu. Keď stojíme na strane Boha, strach v našich radoch nesmie mať miesto. Strach je záležitosť zbabelých a slabochov. Kto verne plní vôľu Boha, ten aj keď bude znášať útrapy, stane sa svedkom večnej radosti. Amen.