Meditácia na 25.06.2020
Štvrtok 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 7, 21-29
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?‘ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.
Boh stvoril človeka na svoj obraz. Človek je obdarený rozumom a slobodnou vôľou. Boh do každého človeka vložil svoje predpisy, normy, zákony. Vzťah k nim, ich plnenie, rešpektovanie sa prejavuje svedomím čiže rozumom a vôľou človek rozhoduje o tom, či svojím konaním uznáva alebo neuznáva Boha. Napriek tomu, že otázka svedomia je nám blízka, koncept svedomia ako taký zostáva pre nás dosť zahmlený a nie je ľahké ho pochopiť.
Sv. Tomáš Akvinský definuje svedomie ako "praktický úsudok nášho rozumu, ktorý rozhoduje o dobrote alebo o zlobe našich ľudských skutkov". Je to uvedomovanie si mravnej pravdy. Schopnosť, ktorá nám hovorí, čo máme robiť alebo nerobiť od momentu k momentu. Kto okrem Boha vidí do srdca človeka, na základ - do jeho mysle, kde sa začínajú prejavovať dobro a zlo..?
Človek je stvorený na obraz Boží, aby Pána Boha poznával, miloval, konal podľa vôle Božej a tak si zaslúžil svoju spásu. Hriech pácha ten, kto pozná, čo žiada Boh, ale nekoná podľa vôle Božej. Dobro a zlo človek rozpoznáva za pomoci svojho svedomia. Aj keď svedomie je našim pravým vnútorným „ja", predsa nie je vecou úplne subjektívnou.
Človek je strojcom svojho šťastia. Boh rešpektuje slobodu a rozum človeka. Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobro odmeňuje a zlo trestá. Vo svojom svedomí, rozhodovaní, súhlase človek buduje svoje šťastie, nešťastie. Obrazne povedané podobenstvom Pána Ježiša "buduje svoj dom". Človek postupne užívaním rozumu a slobodnej vôle spoznáva Pravdu - Boha a sám sa rozhoduje.
Človek je Bohom pozvaný budovať svojím životom svoj dom, svoj večný život. Život človeka musí po dedičnom hriechu prejsť mnohými skúškami. Rozhodovanie sa deje pod vplyvom mnohých okolnosti. Amen.