Meditácia na 03.07.2020
Piatok 13. týždňa v Cezročnom období | Jn 20, 24-29
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Slová „vidieť a veriť", „veriť a vidieť" pripomínajú, že nijaký človek nežije sám a nijaký človek neverí sám. Ježiš adresuje svoje slovo nám a keď ho vyslovuje, zvoláva nás do spoločenstva - utvára z nás svoju obec, svoj ľud, svoju Cirkev. A Cirkev skrze kňaza až do konca čias má moc odpúšťať hriechy. Ježiš „večer v ten istý prvý deň... prišiel, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!" ...A znova im povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20,19.21-23).
Ježiš vystrašeným učeníkom daruje svoju moc. Tak veríme, že Kristova smrť je obeta, prejav lásky za naše hriechy a Ježišovo víťazstvo nad smrťou je pre nás najväčšia nádej na nový život.
K darom, ktorými nás obdaroval pred svojou smrťou, k Eucharistii a sviatosti kňazstva, svätej omši, pripája po zmŕtvychvstaní sviatosť zmierenia. Amen.