Meditácia na 09.07.2020
Štvrtok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 10, 7-15
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm. Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.“
Učenie Pána Ježiša voláme Evanjeliom. V gréckom jazyku tento pojem znamená radostná zvesť. Celé poslanie na zemi Krista je nádherným posolstvom lásky Boha k ľuďom. Od betlehemských jaslí až po smrť na kríži je pre nás posolstvo lásky. Ježiš nás učí celým svojím životom nasledovať jeho príklad. Jeho učenie obsahuje nádej, ktorú človek potrebuje. Zázraky a skutky, ktoré koná hovoria o láske, ktorú prechováva k ľuďom. Najmä smrť na kríži nikoho nechce nechať bez istoty, že Boh chce našu prítomnosť po celú večnosť v Božom kráľovstve.
Kresťan, ktorý prijíma Krista ako svojho Pána a Boha, rád sa ujíma a realizuje Kristove slová v praxi. Ježišove slová: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte“ (Mt 10,8) v praxi našej viery znamená vydávať svedectvo lásky k blížnym tým, aby sme nemysleli len na choré telo, ale aj na dušu.
Zlý príklad, zanedbanie dobra a pohoršenie tak pôsobia nielen na okolie, ale aj na nás samých, že nás oberajú aj o zdravie duše i tela. A či hriech nespôsobuje duši smrť? Poslaním kresťana je urobiť všetko pre vzkriesenie mŕtvej duše.
Ježiš nás pozýva podať pomocnú ruku na ceste späť k Bohu pri opustení cesty hriechu. Vtedy duša aj cez naše zásluhy môže získať nový život. Rovnako pod pojmom „malomocných uzdravujte“, upozorňuje Ježiš na skutočnosť, že aj malý hriech, všedný hriech a ľahký hriech spôsobuje v našej duši nesmiernu škodu. Choroba nevypukne hneď. Človek sa nestane hneď vážne chorým. Musí niečo zanedbať, podceniť, prípadne sa nakaziť cez niekoho a niečo. A tak malomocenstvo ako obraz jednej z najnepríjemnejších chorôb z čias pôsobenia Krista nás chce osloviť, aby sme na hriech pozerali vážne, chránili sa hriechu, robili všetko na jeho odstránenie nielen z nášho života, ale aj zo života našich bratov a sestier.
A táto naša činnosť sa má diať v radostnom duchu. K tomu sa má pripojiť aj ďalšia pohnútka nášho srdca, ktorú doporučuje Ježiš, aby sme všetko robili nezištne. To znamená, aby sme nečakali na odmenu, pochvalu a uznanie od ľudí, ale aby sme sa držali slov Krista, že bude našou odmenou, a tak splnili jeho prianie: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10,8). Na radostné šírenie učenia Krista nepotrebujeme niečo mimoriadne. Potrebujeme dobrú vôľu, chuť pracovať s Kristom a pre Krista pri spáse nesmrteľných duší. Na toto nás upozorňuje Ježiš v slovách: „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze...„ (Mt 10,9).
Božia láska sa šíri medzi ľuďmi láskou. Kto nekoná v duchu lásky, ten nemôže konať v duchu Krista. Človek neurobí pre Krista a jeho evanjelium na zemi viac, keď bude mať veľa materiálnych vecí a nebude mať lásky. Za svoje poslanie, ak ho splníme tak, ako od nás očakáva Kristus, dočkáme sa odmeny. Pravda nie hneď a nie takú, akú si vie predstaviť človek, ktorý už tu na zemi čaká odmenu za všetko, čo robí. Ježiš aj tu na zemi dá odmenu, ale raz vo večnosti dá človeku, ktorý vytrvá do konca - seba. Pri šírení radostnej zvesti evanjelia, nemusíme sa znepokojovať, kde začať. Ježišove slová: „Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, dopytujte sa, kto je vás tam hoden“ (Mt 10,11) nás upozorňujú, aby sme mali len otvorené oči, uši a srdce pre potreby Krista. Všade je mnoho práce pri ohlasovaní učenia Krista. A tu si pripomeňme, že nielen my ohlasujeme, ale aj nám sa má ohlasovať evanjelium. Ja ho ohlasujem vám a ja ho čakám zasa od vás. Nie je to len vec slov, ale najmä vec príkladu. Viera sa ukazuje v príklade. Jakub hovorí: „ Viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2,17). A tak svoju vieru prejavujeme aj tým, že sme otvorení prijať povzbudenie a poučenie od svojho okolia. Amen.