Meditácia na 23.07.2020
Štvrtok 16. týždňa v Cezročnom období | Jn 15, 1-8
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Tým ovocím je sám človek vo svojej dokonalosti, ktorú dosiahol, vo svojom uskutočňovaní sa ako Božieho obrazu, v dopracovaní sa svojej viditeľnej podoby s Bohom, slovom: v celom svojom možnom zošľachťovaní, zdokonaľovaní. To je to ovocie tvorivého Božieho plánu, ovocie utrpenia Božieho Syna, ovocie zoslania Ducha Svätého. Toto ovocie sa rodí a dozrieva na základe každej námahy a bolesti všedného dňa. Ostatne, každý úspech na ceste nášho duchovného postupu, na ceste našej služby Bohu a blížnym je tým ovocím, ktoré Boh odkladá do pokladnice našich zásluh. Takéto ovocie sa rodí a dozrieva v námahe - dokonca aj prevyšujúcej sily. Preto Pán Ježiš vystríha: Bezo mňa nemôžete nič urobiť.
...len kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. A ostávať - to znamená udržiavať stále spojenie s Kristom prostredníctvom pravidelnej účasti na sviatosti zmierenia. Teológia učí, že v stave smrteľného hriechu nie sme schopní prinášať ovocie pre večný život. Okrem toho Pán Ježiš pripomína: Ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal... Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás atď. Jeho slová ostávajú v nás pod podmienkou, že tieto slová prežívame, čiže podľa nich žijeme. A k tomu čerpáme silu zo sviatosti zjednotenia vo svätom prijímaní, prostredníctvom ktorej plníme prianie, ktoré kedysi vyslovil, aby on bol v nás, a my v ňom (por. Jn 17, 23).
Modlime sa peknými slovami básnika: Pozdvihni moje srdce ako ovocie, ktoré spadlo vo víchre za múr tvojej záhrady - a hoď tam, kde zhromažďuješ svoje vybrané ovocie (L. Staff). Amen.