Meditácia na 02.08.2020
18. nedeľa v Cezročnom období | Mt 14, 13-21
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Keď ste sa dostali, možno ani nie svojim pričinením, do neočakávanej situácie, viete, že je treba vtedy chytiť rozum do hrsti a vymyslieť, ako sa s toho dostať. Nikde však nie je zaručené, že sa nám v takejto situácii podarí aj správne reagovať, no môžeme sa však uspokojiť, že my sme s tým nepočítali a teda, že za to ani nemôžeme. V dnešnom evanjeliu sa takáto neočakávaná situácia stala Ježišovi a učeníkom. Ježiš sa snažil odísť na pusté miesto, kde sa chce zaiste upokojiť, veď sa dozvedel nepríjemnú správu. Jeho dobrý priateľ Ján Krstiteľ bol vo väzení sťatý. Nie je sa teda čomu čudovať, že sa chce skryť pred davom, ktorý ho, zatiaľ čo on ide na loďke, prenasleduje po brehu. Dostáva sa tak do situácie, kedy sa musí rozhodnúť, čo ďalej. Má teda dve možnosti. Povedať zástupu, aby ho nechal na pokoji a asi by to aj pochopili, že mu je smutno za Jánom. Alebo druhá možnosť: prehltnúť stratu priateľa a venovať sa im na plno.
My všetci dobre vieme, pre ktorú z možností sa Ježiš rozhodol. „Zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých“ (Mt.14,14). Na tomto pustom mieste pri Galilejskom mori, kde sa zišli kvôli Ježišovi mnohí ľudia prenasledujúc ho po brehu z ďaleka i obyvatelia okolitých miest a zaiste aj z dedín ležiacich pri jazere, nebol len Ježiš postavený do neočakávanej situácie, ale boli to aj učeníci. Do takejto situácie ich dokonca dostal sám Ježiš. Apoštoli v takom dobrom úmysle prichádzajú k majstrovi a veľmi ľudsky mu dohovárajú, aby ich už prepustil, veď sú na pustom mieste a sú predsa po celom dni hladní, tak nech sa rozídu najesť a vyspať.
Dostávajú však neočakávanú odpoveď: „Vy im dajte jesť.“ A apoštoli túto neočakávanú situáciu riešia tak, ako by sme ju snáď riešili aj my: výhovorkou. Veď my predsa nemáme dostatok jedla, iba päť chlebov a dve rybičky. Ježiš to však všetko vyrieši - urobí zázrak. Zázrak, pri ktorom sa aj on isto narobil, veď nalámať chleba pre 5 000 ľudí, to musela byť iná ťažká práca a všetci tí ľudia pozerajú na neho a Ježiš je v ich strede, láme chlieb a dáva.
On je ten, ktorý nás nenechá samých, aj keď sa nám vidí, že celý svet sa postavil proti nám. Ježišu, prosím ťa buď nám na blízku a rieš s nami a my spolu s tebou všetko. Veď sa nad nami neustále zľutúvaš. S tebou dokážeme vyriešiť každý problém, aj neočakávané situácie sa otvoria ako orech pred kladivom. Amen.