Meditácia na 05.08.2020
Streda 18. týždňa v Cezročnom období | Mt 15, 21-28
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Nevedno skade sa táto žena dozvedela o Ježišovi a o jeho moci, možno to bol ako na inom mieste v evanjeliu čítame, chýr, ktorý ho predchádzal. Musela však byť hlboko presvedčená o jeho moci, keď sama kričí po Ježišovi, aby sa nad ňou zmiloval, čo znamená, že ho prosí ako nejakého kráľa, ktorý má ďalekosiahlu moc a tak môže len on jediný udeliť milosť. A Ježiš sa jej znovu pokúša vysvetliť, že on nebude uzdravovať, nebude predsa brať chlieb svojim deťom - židom a dávať ho šteňatám - pohanom. Keby nás niekto takto hrubo prirovnal k štencom, tak mu možno aj nakladieme a v tom lepšom prípade to cítime ako veľkú urážku a myslíme si svoje, ale ona nie. Veľmi šikovne otáča túto štipľavú poznámku a využije z nej pre seba maximum. `A či vraj aj šteňatá nejedia odrobinky padajúce zo stola svojho pána.` Tu Ježiš pohanskú ženu pochváli a dáva ju tak učeníkom i nám za príklad viery.
Hovorí o tej jej viere, že je veľká, vypočuje jej prosbu a vylieči jej dcéru z choroby. Prečo to Ježiš tak dlho naťahuje, veď vo svojej vševedúcnosti musel vedieť, že ju nakoniec vypočuje a urobí to, čo od neho žiada? On to vedel, ale jeho učeníci, ktorí boli rovnako židmi ako on a z celého srdca nenávideli pohanov a ich božstvá, o tom nevedeli. A tak sa zdá, že tento rozhovor vedie Ježiš so ženou pre nich, aby sa im otvorili oči. A to, že sa im vyjasnilo, dosvedčujú aj tým, že túto pasáž, keď po rokoch píšu evanjeliá, nezabudnú a veľmi podrobne si pamätajú otázky a odpovede ženy pohanky, ktorú predtým posielajú preč - veď za nami kričí. Ježiš búra hranicu ich srdca.
Dnes Ježiš chce aj od nás, aby sme zbúrali každý tú svoju hranicu. Hranicu predsudkov a namýšľania si o sebe, že sme lepší. Veď prekročiť hranice štátu alebo územia nie je dnes tak ťažko, veď máme slobodu. Ale prekročiť a zabudnúť na hranicu, ktorú sme si vo svojom srdci postavili voči svojmu susedovi, susedke, manželovi, manželke či voči svojim deťom, alebo súrodenci medzi sebou a oni voči rodičom, je zaiste ťažšie a vyžaduje si to od nás naozaj kus úsilia a tvrdej práce. A tak prosme dnes sviatostného Krista, aby nám dal silu sa s hranicami nášho srdca pasovať a tak si robiť život krajším a plnším v zhode s našimi blízkymi. Amen.
