Meditácia na 06.08.2020
Premenenie Pána | Mt 17, 1-9
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Sviatok Premenenia Pána nie je len spomienkou na premenenie Krista pred očami Jána, Jakuba a Petra, ale tiež jasné oslovenie pre nás; zanechať hriech, stať sa lepšími a dokonalejšími, čiže premeniť sa. Dnešný náš výstup na horu Tábor, aby došlo ku skutočnej našej premene je vec slobodná a dobrovoľná. Túžime vystúpiť hore, aby sme už tu na zemi vo svojej duši pocítili záblesk neba a ako apoštoli cítili sa šťastní. Mnohí z nás tento stav šťastia už poznajú a už nikdy ho nechcú zameniť. Aj oni hovoria s Pavlom apoštolom: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (1 Kor 2,9).
Uvedomujeme si aj to, že veľké veci sa rodia pomaly a v pote tváre. Aj naša dokonalosť nie je záležitosťou chvíle z večera na ráno. Môžeme povedať, že je vecou celého nášho života. Od chvíle užívania rozumu a slobodnej vôle až do posledného dychu teda aj v hodine našej smrti. Ktosi prirovnal túto myšlienku k prirovnaniu, že človek musí prejsť cez oheň očisťovania ako zlato, aby na konci sa ukázal v stave, ktorý je hodný odmeny. Uvedomujeme si, že aj keď niekomu by sme chceli závidieť, že on to má ľahšie, buďme si vedomí toho, že Boh dáva primerané množstvo a stav na očisťovanie. Nestačí preto len talent, šikovnosť, nadanie, ale rozhoduje skutočná láska ku Kristovi. Často myslime na udalosť premenenia Pána, aby sme v tom nachádzali znova a znova impulz na ceste k večnému životu.
Prajme si a pomáhajme jeden druhému k takým zážitkom, aby sme cítili radosť v srdci zo spojenia s Pánom. Keď vieme, že stav blaženosti je úžasný dar, tak chceme pre tento cieľ nášho života podstúpiť aj primeranú obetu. Nepozerajme na tých, ktorým sa viac darí, ale viac sa snažme, aby sme ich napodobňovaním a príkladom sa sami obohatili. Svätý Augustín si povedal - keď to dokázal ten a ten, prečo by som to aj ja nemohol dokázať? A dokázal to. Keď nadobudneme stav radosti, tak môžeme aj my zvolať s apoštolom Petrom: „Rabbi, dobre je nám tu" (Mk 9,5).
Pán Ježiš volá všetkých. Kiežby nás v tento radostný sviatok Premenenia Pána prenikla silná túžba po dosiahnutí oslávenia vo večnom živote. Túto túžbu nám môže splniť jedine zmŕtvychvstalý Kristus. Často registrujeme zmenu vo svojom okolí. Zmenu prostredia, ľudí, vecí, počasia... A čo zmena nášho duchovného života? Zmena našej duši k lepšiemu? Práve to je hlavná myšlienka dnešného sviatku a nášho stretnutia. Amen.
