Meditácia na 10.08.2020
Pondelok 19. týždňa v Cezročnom období | Jn 12, 24-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“
Ježiš zomrel za všetkých, ale každý osobne sa musí svojím životom rozhodnúť: buď sa stane priateľom Krista, alebo sa postaví proti nemu. Iná cesta akási zlatá neexistuje. Ježišove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma..." (Mt 16,24) dopĺňajú slová Pána Ježiša z dnešného evanjelia. Kto pozná evanjeliá, vie, že každá myšlienka a udalosť zapadajú do seba ako kolieska v súkolí. Jedna udalosť vysvetľuje druhú. Jedno podobenstvo slúži k objasneniu druhého.
Učenie Krista je tak prejavené, že aj do konca čias i ten najväčší odporca, keď prijme texty evanjelií ako logický prvok, bude musieť rezignovať. V Ježišovom učení nie je nič nelogické. Nenájdeme tam po zrelom skúmaní a zvážení vec a udalosť, ktorá by rozumnému človeku nebola prínosom. Áno, aj dnes sú odporcovia a tí, ktorí neveria v Krista. Ich nevera a učenie sa však stavajú len na domnelých hypotézach, ktoré sú už dávno všetky vyvrátené. Nevera u nich spočíva na slobodnom rozume a vôli, ktoré sú však naplnené nenávisťou voči Bohu a voči Ježišovi Kristovi.