Meditácia na 13.08.2020
Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 18, 21 - 19, 1
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Odpustenie. Kto z nás by sa s obsahom tohoto slova nestretol? Nielen v modlite, ale v osobnom živote. Odpusť! Prepáč! Zabudni! Pápež odpustil svojmu atentátnikovi Ali Akčovi po atentáte 13. 5. 1981. Na otázku Petra: „Koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedá: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz" (Mt 18,21). Jednou vetou, máme odpustiť vždy a to bez nejakých podmienok.
V podobenstve Ježiš chce vzbudiť vážnu výzvu, memento. Kto z nás ľudí môže byť k svojmu bratovi, malému dlžníkovi tak tvrdý, že by mu neodpustil, keď nám Boh tak mnoho odpúšťa? Boh dlžníkovi odpustil desaťtisíc talentov a dlžník svojmu dlžníkovi neodpustil sto denárov. Boh zo svojej podstaty je dobrý, nekonečne dobrý; vždy pokiaľ žijeme, nám odpusti. To znamená, že my sa budeme adekvátne správať k jeho odpusteniu. Ako my nachádzame u Boha odpustenie, aj my máme odpúšťať svojím bratom. Nesmieme byť ľuďmi "bez srdca". Záver podobenstva by nikomu z nás nemala uniknúť: „Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi" (Mt 18,35).
Ježiš vkladá do modlitby Otčenáš: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom" (Mt 6,12). Podobenstvo je Božou aktuálnou motiváciou všetkým ľuďom až do konca sveta. Už v Starom zákone v Knihe Sirachovho syna (27,33-28,9) je jasne povedané, že do našich sŕdc nepatria urážky, hnev, pomsta či nenávisť. Naše odpustenie je pre nás požehnaním. Rana sa po vrede zahojí, ale čo hnev spôsobuje je...
V Malých príbehoch Mikuláš Chajtov v príbehu Dva nekrológy píše: V susedných domoch v jeden deň zomreli dvaja muži. V jednom dôstojník na dôchodku a v druhom gazda tiež už na dôchodku. Boli príbuzní, roky žili vedľa seba, ale dvadsaťštyri rokov sa hnevali, žili v hriechu, súdili sa - a čo bolo toho príčinou? Šesť štvorcových metrov zeme. Komisie, pojednávania, súdy raz jednému, raz druhému dali za pravdu. Keď posledný súd dal dôstojníkovi za pravdu, gazda sa tak rozhneval, že stratil chuť do jedla, ochorel a po troch dňoch na to zomrel. Správa o smrti príbuzného a suseda vojaka tak ovládala, že nieže by šiel a aspoň pri mŕtvom tele poprosil ostatných o odpustenie, ale v hriešnej radosti, že Boh je na jeho strane a potrestal smrťou jeho nepriateľa, sám padá na zem a v hriechu zomiera. Obaja zomreli s hriechom v srdci. Údajne krátko predtým prosili svojich, aby pokračovali a priviedli spor do konca v ich prospech. Chajtov končí príbeh poznámkou: Včera mi ktosi hovoril, chcem veriť, že je to pletka, že synovia oboch zomrelých sa rozhodli v šľapajach otcov pokračovať. Znamená to, nová bitka o šesť štvorcových metrov, nové urážky, nové obete na oltár hriechu. Niet sa čo čudovať, že veľkí ľudia vedia odpustiť. Amen.
