Meditácia na 24.08.2020
Pondelok 21. týždňa v Cezročnom období | Jn 1, 45-51
Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Falošná pokora je prekážkou duchovného rastu. Na druhej strane je potrebné mať skutočnú odvahu niečo dokázať aj v duchovnom živote. Nie je vhodné u veriaceho kresťana konštatovanie: Ja som len hriešny a slaboch. Nedokážem žiť dlhší čas bez hriechu. Neviem sa ovládať, kontrolovať a podobne. V takomto prípade si sám kresťan ešte viac kladie prekážky v duchovnom raste a v napredovaní za Kristom.
V tejto oblasti nám ponúka pomoc svätý apoštol Bartolomej. Ján ho volá Natanaelom. Filip sa s ním stretol a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a proroci, Ježiša, Jozefovho syna za Nazareta." Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,45-46). Filipovo pozvanie na Natanaela zapôsobilo. Ostatné spravil Ježiš. Počúva sa to veľmi príjemne. Pritom nevdojak si v tej situácii predstavujeme seba. áno, aj nás sa to týka. Ježiš má rôzne spôsoby ako pritiahnuť k sebe ďalších učeníkov. Používa ako nástroj ľudí, ktorí sa s ním už stretli. Tak je to. Aj Filipovi Ježiš pri stretnutí povedal: „Poď za mnou!" (Jn 1,43). Filip má taký úžasný zážitok ako aj Ondrej s Jánom. Veď Ondrej, keď sa stretne s bratom Šimonom, rovnako si to nevie nechať pre seba a privedie k Ježišovi brata Šimona. Ježiš mu zmení meno na Peter. Aj Natanael je pri prvom stretnutí tak mocne oslovený, že do smrti na toto stretnutie nemôže zabudnúť. Poznal prorokov, vedel, že príde Mesiáš, ale nevedel, že Ježiš už prišiel a z bezvýznamného Nazareta osloví svet.
Prvé slová, ktoré Natanaelovi Ježiš povie, sú pravdivé: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti" (Jn 1,47). Natanael je pravoverný úprimne zmýšľajúci a veriaci Žid, ktorý očakáva Mesiáša. Aj keď vie, že to, čo o ňom hovorí tento Ježiš, je pravda, aj tak je ešte zvedavý a preto sa pýta: „Odkiaľ ma poznáš?" (Jn 1,48). Ježiš mu opíše situáciu, ktorá sa udiala krátko predtým, keď sa v tichom rozhovore s Filipom bavili o Ježišovi. Nik ich nevidel, nepočul. A Natanael uveril, že tento muž, pred ktorým stojí, je skutočne Mesiáš, čo vyjadrí aj slovami: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!" (Jn 1,49). Na to dostane sa Natanaelovi zvláštneho ponaučenia: „Uvidíš väčšie veci ako toto" (Jn 1,50). A na toto stretnutie si nespomína len Natanael, ale aj Ján apoštol v evanjeliu. Odvtedy prešlo už mnoho rokov a Natanael už oslávil Ježiša svojou smrťou. Natanael podcenil správu Filipa.
Bola to však pravá pokora. Dnes nám Cirkev dáva viac ako vtedy Filip Natanaelovi. Dnes máme dve tisíc rokov dlhú tradíciu. A rovnako aj dnes mnohí pochybujú a podceňujú seba samých. A tak je namieste, aby sme urobili to, čo urobil Natanael na slová Filipa: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46). Odložiť špekuláciu, svoje slabosti, osobné a zlé skúsenosti so svojím životom a skúsiť to znova; ísť za Ježišom a s Ježišom. Preč s podceňovaním sa! Svätý Augustín bol v podobnej situácii ako mnohí z nás dnes a povedal si: "Keď to dokázal ten a tamten, prečo by som to nedokázal ja?" A dnes? Máme svätého Augustína, nie hriešneho manichejca.
Je potrebné znova sa rozhodnúť. Je na nás, aby sme si navzájom pomáhali. Každý z nás má byť Filipom, ktorý si nenechal zážitok zo stretnutia pre seba a volá za Ježišom ďalších. Dnes to platí rovnako pre nás. Volajme, oslovujme a presviedčajme! Nie však len slovnými argumentmi, ale svojím životom ďalších a ďalších za Ježišom. „Verba movent, exempla trahunt" - „Slová hýbu, ale príklady priťahujú!" Je namieste, keď si povieme: Preč s podceňovaním sa! Ježiš nikoho z nás nezavrhuje. Všetci sú mu milí, ktorí nie sedem, ale sedemdesiatsedem ráz začínajú znova a znova. Je to ťažké začínať znova, ale je to pre nás spasiteľné. V tejto chvíli nám nikto nedá väčšiu posilu ako sám Ježiš. Aj nám ústami Filipa hovorí: „Poď a uvidíš!" (Jn 1,46). Už sme sa predsa veľakrát o pravdivosti týchto slov presvedčili a dnes ich vďačne znova prijímame. Áno, chcem. Áno, idem. Uvedomujeme si pritom, že Ježišovi sa páči naša pokora. Uvedomujeme si svoju hriešnosť, ale ešte viac veríme v Ježišovu lásku, v jeho milosrdenstvo a odpustenie.
Dnešný deň chceme teda využiť, aby sme sa znova vydali za Ježišom. aj keď v očiach sveta sme nič, v očiach Ježiša znamenáme mnoho. Ježiš predsa zomrel za naše hriechy. Ježiš chce spasiť aj našu dušu. Ježiš aj nám pripravil miesto u Otca v jeho kráľovstve. A preto v tichu po svätom prijímaní, keď privítame Ježiša vo svojom srdci, povieme znova: Chceme ísť za tebou a s tebou, Ježiš.
Ježiš s radosťou prijme naše plány a predsavzatia, ktoré sú konané v pokore a s láskou. Keď nám Ježiš verí, či nemáme urobiť všetko, aby sme mu spôsobili radosť? Dnes chceme začať znova a chceme pomôcť aj iným. Amen.