Meditácia na 05.09.2020
Sobota 22. týždňa v Cezročnom období | Lk 6, 1-5
V istú sobotu išiel Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“ Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
Zmysel prikázania nespočíva v doslovnom uskutočnení litery, ale v duchu zákona. Preto prikázanie nezaväzuje vtedy, keby jeho splnenie smerovalo proti zmyslu Zákona, alebo by bránilo dosiahnutiu vyššieho cieľa či hodnôt. Zákony sú v každej spoločnosti nutné, ale majú byť len pomôckou k udržaniu poriadku. Obrazne povedané plot nemôže byť dôležitejší než pozemok, ktorý chráni. Človek je pánom nad zákonom, pretože nie človek je pre zákon, ale zákon pre človeka. Preto žijeme podľa určitého poriadku či stanov, aby to slúžilo nám alebo spoločenstvu a nie, aby sme uspokojili zákonodarcu, alebo iba splnili zákon. Teda významovo nižšie podriaďujeme vyššiemu. Kto sa hlbšie zaoberá významom Ježišových slov, skôr alebo neskôr príde na to, že Boží zákon nám nebol daný, aby nás obmedzoval. Je nám daný, aby človeka oslobodil, naplno rozvinul a pomáhal prežiť plnohodnotný život. Veď Kristus sám hovorí v Markovom evanjeliu (porov. Mk 2,27), že sviatočný deň je pre človeka, a nie človek pre sviatočný deň.
K lepšiemu pochopeniu nám pomôže aj jednoduchý príklad zo života. Keď niekto ochorie na zlyhanie obličky, ktorej nedostatočná činnosť spôsobí infekciu a z tej by nastala smrť nemocného, ten je okamžite pripravený obetovať tento orgán pre záchranu svojho života. Podobne každý rozumný človek podriaďuje nižšie vyššiemu aj v každodenných maličkostiach. No naše uprednostňovanie vyšších hodnôt v duchovnej oblasti už nie je také stopercentné.
Kristus nám káže, aby sme boli takí prezieraví a šikovní, ako synovia sveta. Ak by Boh na nás dopustil chorobu obličky, ako rýchlo by sme sa vedeli rozhodnúť pre záchranu svojho života a aj za cenu rizika by sme obetovali telesný orgán! Podobajme sa synom sveta nielen pri záchrane svojho pozemského života, ale predovšetkým pri záchrane večného života. Objavujme pravý zmysel zákona, ktorý nás privádza k Bohu a prináša usporiadaný život tu na zemi. Amen.