Meditácia na 15.09.2020
Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska | Lk 2, 33-35
Ježišov otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Každé dieťa prináša so sebou pre rodičov aj starosti. Ani Pán Ježiš nebol výnimkou. Pre Pannu Máriu znamenal celkom novú orientáciu života. Jej štýl života sa zrazu musel zmeniť v prospech Dieťaťa, ktoré jej darovalo nebo. Začína tajomstvo bolestí Panny Márie, keď po Simeonovom proroctve nasleduje útek do Egypta, strata dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme, stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, ukrižovanie a smrť Ježiša, snímanie z kríža, keď Mária drží mŕtve telo syna v náručí a napokon pochovanie Ježiša. Tieto udalosti sú mečom do srdca Panny Márie. Hodnota materstva Panny Márie sa meria hodnotou Syna, ktorého priniesla na svet. „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč - , aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc" (Lk 2,34-35).
Vieme, že „všetko so všetkým súvisí". Fyzikálny zákon učí, „že akcia vyvoláva reakciu" a do tretice jedna z právd nášho náboženstva nám pripomína: „Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmieňa a zlých trestá", tak môžeme vnímať aj časovosť dnešného sviatku.
Hriech priniesol človeku okrem iného utrpenie, bolesť... Aj my si uvedomujeme otázku Pána Ježiša: „Kto z vás je bez hriechu" (Jn 8,7)? Naše hriechy a to tak osobné, ale i spoločné sú príčinou, že situácia je taká, aká je; veď Boh je nielen milosrdný, ale aj spravodlivý. Naša pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev, lenivosť, naše neuposlúchnutie príkazu lásky k Bohu, blížnemu i k sebe samým, ale i cudzie hriechy, keď mlčíme pri hriechu iných, keď schvaľujeme hriech iných, keď sa tešíme z hriechu iných, keď nahovárame na hriech iných, keď dávame radu iným na hriech... sú príčinou znamení, ktorých sme svedkami. Máme odvahu povedať výčitku Bohu, prečo na nás dopúšťa nešťastia, vojny, smrť...? Boh to nechce. Náš hriech spôsobuje, že trpia aj nevinní. Náš vzťah k Bohu má mať iné znaky. Ježiš zomrel za naše hriechy a jeho Matka trpela rovnako za našu neveru voči Bohu. Ježiš nás vykúpil bez nás, ale bez nás nás nemôže spasiť. My máme spolupracovať na našej spáse. Naša spása je v našich rukách. Boh vedel, že človek bude slabý, bude zvádzaný svetom, telom i diablom, že bude potrebovať vzor, pomoc a preto Boh vo svojej láske nám dáva Matku svojho Syna, jednu zo svojho stvorenia, ktorá spolupracovala s jeho milosťami, za orodovníčku, ochrankyňu, sprievodkyňu na našej ceste životom.
Márii sa neklaniame. Máriu môžeme vzývať, prosiť, ku nej sa utiekať v našich slabostiach, nešťastí, ťažkostiach, pretože za jej vernosť, ktorú zachovala vo svojom živote, jej Boh neodoprie, o čo ho prosí za nás. Keď Ježiš zomieral na kríži, nielen Jánovi, ale každému z nás, ukazujúc na svoju matku, povedal: „Hľa, tvoja matka" (Jn 19,27).
Ľudia, ktorí stoja morálne veľmi vysoko, vedia ďakovať za utrpenie. Iný muž, ktorý stratil manželku a tri dcéry, sa takto modlil: „Bože, daj mi sily a ponechaj mi môj bôľ. Splácam účet hriešnika" (L. Veuillot). Nie každý je taký hrdina. Nemôžeme povedať chorému na rakovinu: „Si hriešnik, nuž trp!" Alebo: „Len trp, budeš spasený!" Či by to nebola bezočivosť, keď on potrebuje povzbudenie a posilu?
Aj my dnes na sviatok Panny Márie Sedembolestnej si uvedomujeme význam, keď môžeme sa ku nej obrátiť vo svojich krížoch, ako je choroba, smrť blížneho, neúspech a podobne. Ale je správne, keď sa vieme modliť aj za svoj národ, jeho potreby, ľudí, ktorí ho riadia, ale aj odprosovať za spoločné hriechy celého národa. Amen.