Meditácia na 18.09.2020
Piatok 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 8, 1-3
Ježiš chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
Dnešné evanjelium sa nám môže javiť bez obsahu, akoby nás ani nemalo čím osloviť. Nie je tu žiadna Ježišova reč, žiadne podobenstvo, žiadne uzdravenie, iba informácia o tom, že Ježiš chodil po mestách a dedinách hlásať evanjelium. Hovorí sa tu i to, kto Ježiša sprevádzal - boli to Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb, ktoré Ježišovi a apoštolom vypomáhali zo svojich prostriedkov. A práve v tejto jednej vete dnešného evanjelia je ukryté tak mnoho. Keď sa hlbšie nad tým zamyslíme a porovnáme svoje konanie s konaním Ježiša Krista, možno nájdeme rozdiely. On chodil po mestách a dedinách a kázal radostnú zvesť.
Aj my chodíme po dedinách a mestách, v tom sa asi poväčšine podobáme. Ale chodíme po nich preto, aby sme hlásali to, v čo veríme? Tu už naša podobnosť s Ježišovým konaním nie je taká autentická. Zamyslime sa a uvažujme, čo prinášame do vzťahov, do prostredia, v ktorom sa nachádzame, či už je to doma v rodine, na pracovisku, na ulici, v kostole. Je to Kristova radostná zvesť alebo naša zvesť, ktorá s tou Kristovou nemá nič spoločné..? Žiť Božie kráľovstvo znamená, začať ho žiť už tu na zemi medzi sebou navzájom. Ak ho nezačneme žiť už tu, akože môžeme potom očakávať slová: „Vojdi do radosti svojho Pána“ (Mt 25,21b)? Žiť Božie kráľovstvo v sebe zahŕňa aj jeho ohlasovanie, lebo všetci sú pozvaní `do radosti svojho Pána`, no nie všetci toto pozvanie chcú priať. Je našou výsadou, ale zároveň i povinnosťou, toto pozvanie sprostredkovať ostatným.
Deväť vagónov poštového vlaku, smerujúceho do Kalifornie zhorelo až po kolesá. Nešťastie sa stalo neďaleko Morganu (štát Utah). Rušňovodič nezbadal nákladné auto, ktoré prepravovalo benzín a dostalo šmyk na priecestí, takže ostalo na koľajišti. Vznikla explózia, pri ktorej dvadsaťpäťtisíc litrov benzínu vzbĺklo a vyšľahol plameň do stometrovej výšky. Všetky poštové zásielky vo vlaku boli zničené. Tisícky listov, obsahujúcich: radosť, smútok i nádej, blahoželania, kondolencie - to všetko zmizlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Bola to obrovská strata.
Lenže oveľa väčšia strata je, keď sa Božie slovo nedostane k tým, ktorý naň čakajú a majú naň právo! Je teda našou úlohou, aby sme podľa svojich síl a schopnosti šírili Božie kráľovstvo. A tak, aby sa láska Boha dostala ku všetkým ľuďom, ktorí na ňu čakajú. Amen.