Meditácia na 20.09.2020
25. nedeľa v Cezročnom období | Mt 20, 1-16
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
V evanjeliu nám Ježiš predstavuje Otca ako hospodára, ktorý najal do svojej vinice robotníkov. No pri vyplácaní tých, ktorí pracovali, si počína ináč ako pozemskí hospodári. Pretože on každému chce dať rovnako: „Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe“ (Mt 20,15). To, čo sa v podobenstve hovorí, zhrnieme najlepšie tak, keď povieme, že sa v ňom hovorí o Božej dobrote a milosti, pred ktorou zlyhávajú všetky naše meradlá. My ľudia máme často pomýlenú predstavu o Božej spravodlivosti. Radi sa porovnávame s inými. A potom pripomíname Bohu svoje zásluhy. No v písme nám Boh hovorí: “Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky. Moje cesty nie sú vaše cesty.”
Večnú odmenu nedostávame napríklad za 10 000 ružencov, 5000 poklôn pred bohostánkom, 1000 púti, 15 000 dobrých skutkov, 5000 svätých omší, ...to je predsa absurdné..! My chceme Bohu určovať kritériá!? Večná spása nie je odmenou za výkon, ale je to nezaslúžený Boží dar. Boh ho dáva niekomu, za nepochopiteľných okolností, ale len pre ľudský rozum. Božia matematika sa neriadi ľudskými pravidlami. Nechcem tým povedať, že modlitba, poklony, púte dobré skutky sú ničím pred Bohom. To nie, Boh ich vidí a určite aj odmení, ale spôsob odmeny určuje sám Boh.
Urobme si o Bohu správnu predstavu. Neprispôsobujme si ho svojim predstavám. Nehrajme pred Bohom divadlo. Uvedomme si, že on nás pozoruje v každej chvíli. Miluje každého jedného človeka a miluje ho jedinečne. V Božom kráľovstve sa nesčítavajú `odpracované roky` ako do dôchodku, za čo je zaslúžená odmena. Tam sa odmieňa inak. Ľudia dnes reagujú nasledovne: „Toľko som sa modlil, toľko svätých omší obetoval, bol som na svetoznámych pútnických miestach a dieťa sa mi neuzdravilo, môj syn je naďalej alkoholik a lump a...“ Uvedomme si, a to veľmi rýchlo, že Boh nie je obchodník v našom ponímaní. Boh je nekonečná láska. A tá nám posiela najväčší dar, svojho Syna Ježiša Krista. On nám dáva normy v evanjeliu, ako získať večnú odmenu v nebi.
V tejto chvíli volá aj nás cez toto podobenstvo. Ak máme záujem o denár večného života, nestojme, ale sa pohnime k práci na sebe a na svojom živote. Amen.