Meditácia na 26.09.2020
Sobota 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 9, 43b-45
Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
Aký mám postoj k obetám? Pracujem na sebe, aby som bol človekom obety? Čo mi v tejto oblasti zatiaľ robí ťažkosti a čo už nie? Ježiš apoštolom o sebe povedal: „Dobre počúvajte, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ (Lk 9,44) Predpoveď sa splnila. Do rúk ľudí chápme, že aj do našich rúk. Ježišove utrpenie a smrť spôsobili i naše hriechy. Za hriechy naše i hriechy iných, máme vedome a dobrovoľne prosiť Ježiša o odpustenie a konať za hriechy pokánie. Peter v prvej kázni povedal: „To my sme rukami tých bezbožníkov pribili Ježiša Nazaretského na kríž a zavraždili.“ (Sk 2,22-23)
Stať sa a byť človekom obety je Kristova výzva k nám. Odprosovať, uzmierovať, naprávať chyby, učiť láske, vychovávať k pravde, dávať nádej si vyžaduje mnoho obetí. Jednotlivo i spoločne sme vyzvaní Ježišom k obetám - tak za svoje ako aj hriechy iných. Nemôžeme sa sťažovať, že príležitosti a prostriedkov máme málo. Obeta by sa nemala odkladať. Od obetí sa nepatrí Ježišovým priateľom dišpenzovať. Aj my sme vydaní do rúk ľudí, či si to uvedomujeme alebo nie. Náš život má zmysel vtedy, keď s ochotou prinášame obety. Obeta je často tajomstvom. Príklad svätých čiastočne tajomstvo odhaľuje.
Návrh na osvojenie si: Zvážim a prehodnotím výzvu Ježiša “byť človekom obety“. Amen.