Meditácia na 13.10.2020
Utorok 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 37-41
Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“
Ako deti si istotne pamätáme, keď sme šantili a bezstarostne sa naháňali. Možno aj nám sa mohlo prihodiť, že sme napr. hádzali kamene do okna susedov. Keď sme sa zrazu ocitli ako odsúdení, naša odpoveď na otázku prečo, bola: „Lebo mi to povedali.“ Aj keď sme už vyrástli z detských nohavíc, ale každý máme sklon a pokušenie neraz povedať `veď to sa tak robí`, `nariaďujú to predpisy` a pod. Nik z nás nechce rušiť zákony, to by bolo absurdné, ale my všetci máme pamätať na to, že `naplnením zákona je láska`.
Dnes sa pred náš zrak stavia Ježiš, spolu s istým farizejom. Udalosť trochu netypická. Pozvaný hosť sa namiesto vďačnosti odpláca výčitkami na adresu hostiteľa. No tento prvý dojem nie je celkom presný. Ježiš totiž už pred samotným pozvaním vedel, čo chce svojou návštevou docieliť. Úmyselne si neumyl ruky pred stolovaním. Pre žida to znamenalo istý prejav neúcty, pohŕdania zákonom a tým vlastne samotným Bohom. No pýtame sa, ako mohol ten, ktorý kriesil, zachraňoval a liečil, pohŕdať Bohom a človekom? Rozhodne to tak nie je. Tu dochádza k zjavnému nepochopeniu. Ježiš však dotiahne túto situáciu dokonca, keď povie spravodlivé výčitky na adresu predstaviteľov moci - farizejov a zákonníkov.
Hovorí: „Čo je vo vnútri rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté“ (Lk 11,40). Kdesi v týchto slovách je ukryté to posolstvo, ktoré náš Pán adresuje svojim poslucháčom. Akoby hovoril - `zameraj sa viac na vnútro ako navonok`, `viac si všímaj obsah, nie obal`. Zaiste sa aj vám stalo, že ste sa pri nákupe v potravinách nechali oklamať pekným obalom. Keď ste však doma svoj kúpený výrobok rozbalili, zistili ste, že obal je iný ako jeho obsah. Človek je v takýchto situáciách prinajmenšom rozčarovaný.
A ako sa má zachovať Boh, keď vidí naše nepochopenie Zákona, vtedy, keď sa litera povýši nad Zákon? Keď kvôli litere zabíjame ducha... Stalo sa to pred pár rokmi. Bola nedeľa a mladá žena sa chodníkom uberala do kostola na druhý kraj mesta. Cestu si skrátila mestskou dopravou. V zadnej časti autobusu stálo mladé dievča, ktoré sa necítilo dobre a potrebovalo pomoc. Okolostojaci sa tvárili, že sa nič nedeje. Mladá žena mala vo vnútri otáznik. Sv. omša začína za pár minút, ale toto dievča potrebuje pomoc. Nemôžem ju takto nechať, pomôžem jej, veď i v nej je ten Kristus, ktorý sa sprítomní pri sv. omši. Toto je správne pochopenie Zákona, ako to vyjadril aj sv. apoštol Pavol v polemike o slobode a ospravedlnení píše kresťanom v Galácii, že v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ale viera, ktorá sa prejavuje v láske (porov. Gal 5,6).
Dnes nám Boh ponúka ďalší deň, ktorý je prejavom jeho dobroty. Ak napodobníme príklad spomínanej mladej ženy s vedomím, že v každom z mojich bratov a sestier je prítomný Kristus, nemusíme sa báť, že porušíme zákon. Lebo zákon bez lásky robí človeka tvrdým. A tým najväčším príkazom je láska. Amen.