Meditácia na 18.10.2020
29. nedeľa v Cezročnom období | Mt 22, 15-21
Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Viete, že niektoré veci nepotrebujú úvod, úvodne slovo? Hovorí sa, že vtedy sa ide na vec priamo: In medias res. Začnime takto. Učeníci farizejov a herodiani prichádzajú za Ježišom s otázkou o dovoľovaní platiť daň cisárovi. No Ježiš im na tento `chyták` neskočil a po predložení denára odpovedá: „Dávajte teda cisárovi, čo patrí cisárovi a Bohu, čo patrí Bohu” (Mt 22,21). Centrum tejto výpovede je práve v slovách: Dajte Bohu, čo je Božie. Ježiš tým do svojej odpovede vnáša niečo, na čo sa ho nik nepýtal, čo jeho protivníci jednoducho prehliadli. A práve na to chce Ježiš svojich protivníkov upozorniť. Ježiš svojim slovom uniká z nastavenej pasce. Pre židovstvo totiž bola vláda cisára v striktnom protiklade k vláde Božej. Keď teda Ježiš hlásal Božiu vládu, musel odmietať platiť daň z hlavy, ktorá znamenala uznanie vlády cisára. No v prísnom zmysle bolo toto uznanie vyjadrené už v používaní mincí, na ktorých bol cisárov portrét. A keďže učeníci farizejov mali pri sebe denár, bolo jasné, že ho používajú v bežnom živote, a teda ekonomicky do rímskej ríše patria a podľa židovstva tím uznávajú nadvládu cisára. Preto položená otázka má skompromitovať Ježiša.
Ježiš tým, že svojich protivníkov upozorní na mincu, ktorú sami používajú, predovšetkým odhalí ich neúprimnosť, totiž: že im na otázke vôbec nezáleží. A chce ich tiež upozorniť na hlbší význam otázky. Nejde tak o vonkajšie postoje, ale o to, aby sme Bohu skutočne dali, čo mu patrí. Práve teraz nám dáva príležitosť ukázať, že to s Božím kráľovstvom myslíme vážne. V dnešnej dobe je tu otázka potratov, či sa môže ukončiť život človeka v tele jeho matky...? Žiaľ, podľa mnohých áno. Na našich rozhodnutiach musí byť vždy zrejmé, že ich robíme pred Božou tvárou, teda v zodpovednosti pred najvyššou Autoritou, ktorú väčšina sveta nevníma.
Potom naše konanie v porovnaní s konaním nekresťanov bude vždy poznačené väčšou zodpovednosťou. Uvedomujeme si vôbec, od kedy je človek človekom pred Bohom? A rešpektujeme poznanie ľudstva dávno pred touto pretechnizovanou dobou? Kde sa podeli morálne zásady...? Teraz mnohí kričia za potrat, pritom mnohí z nich nemajú čisté ruky ani pred verejnosťou, nieto pred Bohom. Sami využívajú diery v nie dokonalých zákonoch na obohatenie seba, svojej rodiny či ako revanš za služby pre `priateľa`.
Hľadanie a vynášanie špiny iných, nie je to pravé, čo máme robiť. Nie je to hľadanie ihly v kope sena, ale akoby sa niekto smial inému za chrbtom a to rovno do očí. A neskôr by pri chybe, či priestupku neukazoval prstom: „Aha pozrite, aký je to lump!“ pritom má plné vrecko špinavých peňazí! „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie.“ V dnešnej dobe je na mieste cisára štát. Štát, ktorý možno ani nie je až tak veľmi proti Bohu (?) ako skôr bez Boha. Je to štát, ktorý svoje zákony už nestavia na zákonoch Božích. A pre kresťanov tu vzniká dilema: nakoľko zachovávať zákony, ktoré sú morálne zlé? Ako napríklad lekári, ktorí odmietnu vykonať interrupciu, majú byť za to postihovaní? No táto dilema sa neodohráva len vo vzťahu k štátu. Vo svete je toľko malých cisárov, ktorí si robia nároky na naše svedomie. Môže to byť strana, firma, škola, klub a pod. Všetci títo sa uchádzajú o našu lojalitu, každý z nich si robí právo na naše svedomie.
Ostáva nám len dúfať, že vždy dáme najvyššie právo nad naším svedomím Bohu a nie cisárovi. Aj v prípade, že musíme dať cisárovi všetko, nedávajme mu to, čo je nám najcennejšie: svoje svedomie, čiže seba. Amen.
PREČÍTAJTE TIEŽ: Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu misií | Fratelli tutti: encyklika pápeža Františka o bratstve a sociálnom priateľstve | Redemptoris missio: encyklika pápeža Jána Pavla II. o trvalej platnosti misionárskeho poslania cirkvi | odborné knihy P. Ľ. Stančeka: Misijný fenomén | Porozumieť misiológii | 