Meditácia na 21.10.2020
Streda 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 39-48
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“
Dobre, že sám Pán Ježiš nám dnes hovorí o tejto bitke, lebo keď o nich hovorí kazateľ, exorcitátor, spovedník, katechéta - veriaci majú im za zlé, že Cirkev straší, že hrozí Božími trestami, a predsa Boh je taký milosrdný! Vieme, že Boh je nekonečne milosrdný; ale toľko sa hovorí, spieva a učí o Božom milosrdenstve, že až sa nám kdesi stratila Božia spravodlivosť. Ale neslobodno zabúdať na tú druhú základnú pravdu viery, že Boh je nielen láska či milosrdenstvo, ale že je tiež najvyššou Spravodlivosťou, ktorá dobrých odmeňuje a zlých tresce. Ľudia vzdychajú k Božej spravodlivosti s tým, že túto trestajúcu spravodlivosť ponechávajú pre druhých a sebe rezervujú odmeňujúcu spravodlivosť.
Vidíme a pociťujeme, koľko nešťastia prinášajú na svet hriechy ľudí a príliš často to vyčítame Pánu Bohu, ale to je vlastne tá bitka, ktorú dopúšťa Božia spravodlivosť, ktorej sa ľudia tak dožadujú. Keď pozeráme na otrasné obrazy zla v ďalekom i blízkom svete, musíme priznať, že dejiny sveta sú zároveň obrazom súdu sveta (A. Schopenhauer). Prečo však pri tomto utrpení trpia nevinní ľudia? Môj Bože! A kde na svete sa nachádza nevinný človek? Hovoríme: Boh trestá. Ale v podstate nie Boh nás trestá, ale ľudia sa trestajú vlastnými rukami.
Ak Boh je láska, tak svet alebo hriešnik odvracajúc sa od Boha a jeho prikázaní, odvracajú sa od lásky a tak sa vlastne odsudzujú na ťažký osud. V samotných hriechoch sa nachádza už časť trestu. Vráti sa k človeku zlo, ktoré vykonal, zničí ho aj to zlo, ktoré tkvie v samotnom človeku: jeho zbabelosť, pohodlnosť, chamtivosť, zištnosť, egoizmus. Neuchráni sa človek pred sebou. Môže nás ochrániť len Božie milosrdenstvo. Toto milosrdenstvo prinútilo Božieho Syna, aby prijal za nás bičovanie. Vďaka tomuto môžeme spievať v suplikáciách: Oveľa menej trpíme, než sme si to zaslúžili. K tejto spasiteľnej bitke Krista pripájame v duchu pokánie utrpenie a nepríjemnosti, ktoré nás postihujú. To by boli možno tie malé bitky, o ktorých sme pred chvíľou počuli. Amen.