Meditácia na 23.10.2020
Piatok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 54-59
Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé? Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Pán Ježiš si nás povolal do tohto sveta, za týchto okolností. Keby si bol prial, aby sme žili v minulosti alebo v budúcnosti, bol by sa o to postaral. Z toho sa dá vycítiť aj nesprávne vyučovanie niektorých náboženstiev o prevteľovaní. O tom však na inom mieste. Staroba, choroba, toto všetko je znamením doby pre nás, že sa blíži stretnutie s Bohom. Pravda, toto si nechceme pripomenúť. Preto sa stáva, že podstatné zamieňame s nepodstatným, prvoradé s druhoradým, potrebné s nepotrebným.
Pán Ježiš to povedal slovami: „Keď zbadáte,. že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: Dážď príde, a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: Bude horúco, a býva. Pokrytci, vzhľad neba a zeme viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" (Lk 12, 54-57). Tieto slová hovoria o našej častej nezodpovednosti k Božím veciam. Máme starosť o pominuteľné veci, ale o večné nie. A predsa večné veci sa nedajú odkladať. Na to nám poukazuje Ježiš v podobenstve o ceste s protivníkom na súd. Dlžník je obžalovaný na súde, pretože nechce platiť. Jediná možnosť je využiť cestu na súd a dať si to ešte cestou do poriadku, pretože je isté, že súdny spor prehrá a ocitne sa vo väzení až dovtedy, kým nezaplatí dlho do posledného haliera. Zmysel podobenstva je v tom, že dlžníkmi sme my všetci a ten, čo nás pozýva na súd, aby sme mu vrátili dlh, je Ježiš Kristus. V tomto kontexte sudcom je Pán Boh. Boh nám dáva poslednú príležitosť, aby sme využili vážnosť prítomnej hodiny a vyrovnali sa s ponukou Pána Ježiša žiť pre neho a s ním. Náš súd sa blíži, preto je potrebné rýchlo konať a to pokiaľ sme ešte na ceste, čiže tu na zemi, ináč nám hrozí väzenie.
Čo je znamením našej doby? Čo od nás žiada Boh v tejto hodine? Život, do ktorého sme sa dostali, nemá obdobu v dejinách ľudstva. Úžasný vedecko-technický pokrok nesie so sebou ťažkosti, ktoré boli v minulosti neznáme. Dnes sa často hovorí o ekológii, znečistení našej planéty, a to nielen pevniny, že vysychajú stromy, zväčšuje sa neúrodnosť, narastá púšť, ale zamorujeme si rieky, oceány, moria. Ovzdušie je nedýchateľné. Vedci zistili ozónovú dieru, ktorá spôsobuje rast teploty v ovzduší, takzvaný skleníkový model. A ešte jedno, a to najpodstatnejšie. Človek stratil nielen svoju tvár a jeden druhému sa stáva cudzím, ale stratil aj pohľad na svoju dušu, prestal sa zaujímať o to najpodstatnejšie: Načo som vlastne na svete?
Preto toto evanjelium bije na poplach, aby sme využili všetky svoje schopnosti, danosti, aby sme teraz a nie zajtra vedeli spoznať to, čo od nás na prvom mieste žiada a chce Boh. Doba a ťažkosti nás upozorňujú, aby sme sa zamysleli aj nad svojou budúcnosťou, aby sme sa zamysleli nad svojou smrťou. A to nejde bez Krista. Vráťte sa späť ku Kristovi! Dnes, hoci nie je ani advent, ani pôst, platia slová Jána Krstiteľa: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži..." (Lk 3, 4-5). Uvedomme si svoje postavenie, svoju situáciu. Sme vrchol stvorenia Boha. Sme stvorení na obraz Boží. Nám Boh určil, aby sme panovali nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverinou, čo sa hýbe po zemi. Nám Boh určil: Milovať budeš Pána, Boha svojho, milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Znova a znova si uvedomme, že musíme žiť s Bohom, a to každý na svojej ceste. Prežiť prítomnosť a prežiť ju s Bohom je najcennejšia vec Amen.