Meditácia na 31.10.2020
Sobota 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 14, 1. 7-11 | 
V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Čo je pýcha? Je to hnutie srdca, ktoré často všetci zakúšame. Je to hnutie, ktoré pociťujeme ako dôsledok dedičného hriechu. Áno, pýcha stála na počiatku hriechu prvých prarodičov Adama a Evy. Satan ich nabádal, aby ochutnali zo stromu života a budú ako Boh (porov. Gn 3,5). Preto sa pýcha nazýva, že je `matkou každého hriechu`. Pýcha dáva človeku na oči akýsi závoj, takže potom nie sme schopní chodiť v pravde. Zrazu potrebujeme, aby si nás každý všimol; chceme byť všade prví. Neradi počúvame pravdu o sebe a sme často zahľadení do seba. To všetko sú časté prejavy pýchy. Stihla už zapustiť svoje korene v rôznych oblastiach ľudského života a oslepuje nás.
Je preto je potrebné, ísť až na jej korene a odseknúť ich. Často sa nám však zdá, že sme na to slabí. Našej slabosti prichádza na pomoc Pán. Hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). „Dal som vám príklad“ (Jn 13,14). Ježiš nám ho dal v každej chvíli svojho života. Jeho slovo, konanie bolo preniknuté postojom pokory, ktorý vychádzal z jeho srdca, priamo zo stredu jeho osoby, zo srdca naplneného láskou.
Antoine de Saint-Exupéry vo svojej knižke Malý princ napísal, že „správne vidíme iba srdcom“. Mohli by sme dodať: „Správne vidíme iba Kristovým srdcom.“ Kristove srdce totiž nevedelo žiť ináč iba tak, že bolo pokorné a vedelo sa skloniť ku každému. Kristus vedel prijať každého človeka. Nevedel by to, keby jeho pokora nebola živená láskou Otca. A preto pre Krista je i správanie sa na hostine vecou srdca a postoja pred Bohom.
Na to, aby sme správne videli, potrebujeme Kristove srdce. Aby sme správne videli a neodpísali niekoho skôr, ako sa nám ozve. Nepohrdli nikým a vypočuli každého. Neodvracali sa od toho, kto bude od nás niečo žiadať. Potrebujeme mať srdce, ktoré bude tiché a pokorné, podľa Kristovho príkladu. Pamätajme, že vždy, keď sme v tichu s Kristom, keď prijímame Eucharistiu, mení naše srdce na jeho srdce. On chce byť v nás dokonale prítomný. A tak i pri dnešnej sv. omši si vyprosujme dar Kristovho srdca, ale zároveň aj veľa sily, aby sme veci videné jeho srdcom chceli a aj vládali uskutočniť. Amen.