Meditácia na 01.11.2020
Všetkých svätých Mt 5, 1-12a | 
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Čo nám chce sviatok Všetkých svätých povedať?
Svätosť je iný výraz pre rast lásky. V románskych a anglosaských jazykoch má slovo svätosť ten istý koreň ako slová, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, čo znamená svätosť: spása, ochrana, celosť, uzdravenie (sanctus, santo, saint, helig, holy...). Aj napriek tomu, svätosť v prvom rade označuje proces uzdravenia od hriechov a jeho následkov, víťazenie nad pokušeniami a skúškami, ako aj rast podľa zámeru Božej vôle. Nikto nemôže rásť vo svätosti a pritom nerásť v milosrdnej láske k sebe, k druhým, k Bohu a k prírode. Kto sa teda vzpiera rastu vo svätosti - a to môže človek vzpierajúc sa Božej vôli a nanútiac si svoju vôľu - nemiluje seba, nieto ešte druhých, Boha, prírodu. Svätosť sa nedokazuje veľkými skutkami, ale tým, že to, čo konáme, vykonávame s veľkou láskou. Bolo by chybné myslieť si, že zázraky alebo mimoriadne dary sú dôkazom svätosti, hoci svätí vždy konali veľké, priam zázračné skutky. Svätosť je veľkou výzvou odporovať hriechu a satanovi, ktorý ju chce zastaviť. A preto je každý kresťan už zo svojej prirodzenosti pozvaný ku svätosti, ktorá nie je a ani nemôže byť len pre niektorých vyvolených.
Panna Mária ako svätá Matka to všetko vie. Chce nás vychovávať vo svätosti a to v skutočnosti znamená výchovu v láske k vlastnému životu, k životu druhých, ku všetkému stvorenému a napokon k Stvoriteľovi. Inými slovami to zároveň znamená rozhodnutie proti smrti, hriechu a vplyvu satana. Toto sú taktiež podmienky nášho šťastia tu na zemi a jediná cesta do neba. Panna Mária je s nami, ako aj sama hovorí, práve kvôli tejto výchove vo svätosti, kvôli ktorej zostáva tak dlho. Ako Matka ani nemôže chcieť nič iné než náš rast a rozvíjanie sa. Jedine tak sa môže stať Ženou, ktorá satanovi a jeho potomstvu rozmliažďuje hlavu otvárajúc voľný priechod svojim deťom. Jedine tak môže byť Žena odetá Slnkom, pod ktorej nohami je Mesiac, keď sa jej deti oblečú do rúcha svätosti. Je ťažké, keď nám hovorí, že sa nerozvážne, to znamená veľmi ľahko, odovzdávame do rúk satana. Rozhodnime sa byť svätí a začať sa každodenne modliť za túto milosť.
Môžu svätí dnešný svet ešte osloviť? Je svätosť dnes možná? Chceme byť svätý? Kto je svätý? Apoštol sv. Ján v Knihe Zjavenia, či Apokalypsa píše: „Potom som videl; a hľa veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bielého rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu" (Zjv 7,9-10). My, čo sme uverili v Krista, máme jeden cieľ, po smrti, keď sa skončí náš pozemský život, prijať od Krista po našom osobnom súde, odmenu za život na zemi, mať účasť v Božom kráľovstve. Aj my sme pozvaní spievať s bratmi a sestrami, ktorí už vidia Boha z tváre do tváre: „Svätý, svätý, svätý je Pán Boh zástupov" (Iz 6,3). Každý z nás sme neopakovateľné svetielko. Každý sme povolaný nasledovať našich oslávených bratov a sestry, už na zemi oslavovať Boha, aby sme ho raz mohli oslavovať po celú večnosť v nebi. My - putujúca cirkev na zemi, máme vzor v oslávenej cirkvi v nebi.
Svätosť nie je výsada pre vyvolených. Svätosť možno dosiahnuť i v kuchyni pri povinnosti varenia a umývania riadu. Už sv. Terezká Ježiškova napísala: „Medzi hrncami sa prechádza Boh." A to je pravda. Svätec je človek čistého srdca, radosti, priateľstva s Bohom, nech žije a pohybuje sa kdekoľvek. Buďme facinovaní originalitou svätých. Sú neopakovateľní, nenapodobiteľní, jedineční. Sv. Terezka z Lisieux si v chorobe prosila banán v čokoláde. Sv. Bernardena Soubirousová mala chuť na šťavnatú broskyňu položenú na nočnom stolíku. O sv. rehoľnej sestre Márii Restute vieme, že bola nielen veselá, ale i rázna a mala rada pivo (JP.II ju v júni 1998 kanonizoval). Boh potrebuje svätých pre svoje veľké podujatia, ktoré zdobia a budujú "nebeské mesto". Kým človek žije, nepozná svoju svätosť a nepozná svätosť ani tých okolo. Plní však vždy vôľu Boha. Našou úlohou je pracovať na svojom posvädcovaní.
Niekoho si Boh vyvolil, aby mu vlastnou krvou dokázal svoju vernosť. Iní zomierajú nekrvavým mučeníctvom, keď celý život trpia na tele, na duši a trpia odovzdane, nereptajú, žijú v tichu, ale verní Bohu i v tom najmenšom. Raz budeme milo prekvapení, keď uvidíme v nebi týchto našich bratov a sestry na vysokých stupňoch slávy v nebi. A to je oslovenie aj pre každého z nás. Aj keď dnes mnohí pochybujú o svätosti, nechcú byť svätými, svätých na zemi v našom okolí žije mnoho. Svet potrebuje svätých. Svätý Ján Pavol II. nás vyzýva k svätosti a pripomína, čo povedal Boh: „Buďte svätí, lebo ja som svätý" (Lv 11,44) a tieto slová nám pripomína i sv. Peter (por. 1 Pt 1,16). Amen.