Meditácia na 14.11.2020
Sobota 32. týždňa v Cezročnom období | Lk 18, 1-8
Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“
Náš svet, zdalo by sa, našiel už spôsob na všetko nešťastie a ak ešte nenašiel, tak si je už istý, že ho nájde. A do takéhoto modelu sebestačného sveta sa modlitba už nezmestí. Rozvoj vedomostí a vedy, zdá sa, že zaručuje šťastné riešenie všetkých ťažkých problémov. Primúdri a pyšní ľudia začínajú považovať modlitbu za akýsi magický kúsok, priam za poveru, ktorá nepristane k najnovším úspechom civilizácie a techniky. Keď však pozeráme, toľko je v súčasnosti súžení a tragédií ako hlad, vojny, katastrofy, živelné pohromy a vzrastajúca kriminalita, voči ktorým je človek bezradný a bezmocný, tak treba povedať, že to skôr tá slepá viera vo výdobytky techniky hraničí s mágiou a poverou, že poverou sa stávajú skôr počítače...
Máloktorý veriaci človek tak pevne verí v silu svojich modlitieb ako pevne verí voľnomyšlienkársky agnostik v silu svojich vynálezov! Ale skôr ten druhý sa sklame. Pretože hrozné sú sily v prírode a ešte hroznejšie sily v ľudskej prirodzenosti, voči ktorým sklamávajú všetky racionálne metódy. Sú druhy zla, proti ktorým sa možno postaviť jedine modlitbou. Modlitba je aktom viery v stvoriteľskú Lásku, ktorá udržiava svet a každého z nás pri živote. Modlitba - to je odvolanie sa na tú Lásku, ktorá je predsa prístupná každému z nás. Modlitba smeruje k láske a láska spolu s modlitbou sa vracia do srdca, ktoré miluje a dôveruje (A. Frossard).
Ešte jedno slovo z dnešného evanjelia môže vyvolávať pochybnosti. Počujeme, že Boh zaraz nás obráni. Samozrejme zaraz, pretože samotná modlitba je už zapojením „zástrčky" do životodárneho prúdu, akoby do generátora, z ktorého čerpáme obrannú silu; modlitba nás zjednocuje s Bohom, a teda vytvára bezpečný stav. Ten stav nie je zažehnaním všetkých nebezpečenstiev a ťažkostí, ale zaisťuje nám silu na ich premáhame. Amen.