Meditácia na 17.11.2020
Utorok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 1-10
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
Ako sa správam k zvereným hodnotám tak hmotným i duchovným? Neprivlastnil som si veci, ktoré mi nepatria? Nemám dlhší čas zapožičané veci? Ježiš hovorí Zachejovi: „Dnes sa chcem zastaviť v tvojom dome.“ (Lk 19,5) Reakcia mýtnika na návštevu Ježiša v jeho dome je, že nielen vrátil štvornásobne ak oklamal, ale polovicu majetku dal chudobným a napokon stal sa Ježišovým učeníkom. Každý hriech spôsobuje škodu. Jednou z podmienok sviatosti zmierenia je zadosťučinenie Bohu a ľuďom. Keď Ježiš prichádza do nášho srdca, máme sa zachovať ako Zachej. Neuspokojme sa so slovami odpusť a podobne.
Dajme vynáhradu za slová, skutky i myšlienky v konkrétnych veciach, udalostiach i ľuďoch. Naša vynáhrada nech je primeraná k spôsobenej škode či na duši alebo na hmotných veciach. Spôsob vynáhrady nech je pre nás ujmou.
Vynáhrada je liekom, prevenciou, prejavom lásky, pokánia, vzorom a príkladom. Vynáhrada môže byť i vo forme modlitby, dobrých skutkov, záleží na našom vzťahu k Bohu. Amen.